Kard. Jozef Tomko: Božské Srdce, sídlo a znak Božej lásky

Katolícka Cirkev si uctieva Boha podľa návodu, ktorý dostala v Božom slove Starého zákona a podľa naučenia, ktoré jej zanechal  Zakladateľ. - Ježiš z Nazaretu svojim životom, smrťou a vzkriesením priniesol pre všetkých ľudí spásu. My kresťania si pripomíname jeho spásonosné skutky cez celý liturgický rok, ale najmä vo veľkonočnom období päťdesiatich dní od nedele Pánovho zmŕtvychvstania až po nedeľu Zoslania Ducha svätého. Po Duchu sme už začali cezročné obdobie, ktoré potrvá až po adventné a po následné vianočné a pôstne obdobie. Tak sa rozvíja liturgický celoročný cyklus, ktorý má svoje vyvrcholenie v slávnosti Veľkej noci a týždenný vrchol každú nedeľu – na „Pánov deň“- „Dies Domini“.

Ak bude naša nedeľa naozaj „Pánov deň“ aspoň podstatným zameraním na ozajstné, prežité stretnutie s Bohom, s eucharistickým Kristom, s jeho evanjeliovým slovom, s vlastnou rodinou i s príbuznými a spoločenstvom veriacich, tak pocítime dobrodenie Božej prítomnosti a vnútorného pokoja podľa Ježišovho prisľúbenia: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20).

Mesiac jún nám ponúka novú výzvu, aby sme sa osobne stretli s naším Bohom. Tento mesiac nám pripomína zvláštnym spôsobom, že „Boh je láska“ a kto ostáva v láske, Boh je v ňom. Jún je mesiac Božského srdca, srdca Ježiša Krista. Božiu lásku si ťažko vieme sprítomniť, precítiť, tak ľudsky, konkrétne prežiť. Sme ako neveriaci Tomáš pred zmŕtvychvstalým Ježišom: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25).

Pre nás ľudí naše srdce je sídlom a znakom našej lásky. Ako to tvrdíme v našich výrazoch a tvrdeniach, keď niekoho milujeme, bije nám srdce pre neho; človek bez lásky je človek bez srdca; matka by dala srdce pre svoje dieťa. Milujúci človek pritúli milovanú osobu k srdcu. Srdce je teda ľudský životný orgán, ktorý zaujíma centrálne miesto v našej bytosti a činnosti, v našej fyzickej i psychickej existencii.

Srdce je fyzický orgán, ktorý sa viaže na telesnú bytosť. Keď hovoríme o Bohu, tak musíme dobre rozlíšiť, koho pod tým myslíme. Náš Boh je predovšetkým čistý duch bez tela. Je trojjediný, Otec, Syn a Duch svätý. Boží Syn sa však stal človekom, vzal na seba ľudskú prirodzenosť  teda aj telo a s ním srdce. To Srdce patrí Bohočloveku, Kristovi, je to Božské Srdce, so všetkými  Božskými i  ľudskými vlastnosťami. V Božskom srdci  nás sám Boh miluje.           

Božské srdce je konkrétny znak, že Boh nás miluje.  Je to srdce vteleného Boha, Bohočloveka Ježiša Krista.  Nie je to iba symbol, ale naznačuje a dokazuje aj určitú skutočnosť. A je to srdce prebodnuté kopijou stotníka, znak ukrižovanej lásky! Lásky, ktorá sa vie obetovať.

Aj stotník, ktorý stál pod krížom, aby dohliadol na vykonanie smrteľného rozsudku nad Ježišom Kristom, musel vybadať čosi tajomné v konečných udalostiach a slovách ukrižovaného, lebo sa o ňom vyjadril: „Tento človek bol naozaj Boží Syn“ (Mk 15, 39, Mt 27,54). Starokresťanská tradícia dala stotníkovi aj meno Longinus a uctievala si ho.  Pre nás je dôležité svedectvo evanjelistu Jána o ozajstnej smrti Ježiša Krista: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl (NB. čiže sám Ján) vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili“ (Jn 19,34n).

Kopijou prebodnuté srdce Ježiša Krista bolo dôležitým znakom vzkrieseného Pána pre slabo veriaceho apoštola Tomáša. Ostáva aj pre nás znakom, že Boh nás naozaj miluje ľudským srdcom, vtelenou láskou Božieho Syna, ktorá neklame a nemôže nás oklamať, nemá hranice ani mieru, ani ľudskú nedokonalosť. My nevieme predísť Boha v láske. Evanjelista Ján nás uisťuje: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás“ (1 Jn 4,19).

My veríme, že Boh nás miluje. Veriť v jeho lásku k nám je dôležité preto, aby sme ho my mohli milovať: „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska, a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“ (1 Jn 4,16).

Úcta k Božskému Srdcu, ku ktorej nás vyzýva mesiac jún a sviatok Božského Srdca, je ako brána, cez ktorú k nám prichádza Božia milosť a pomoc v našich potrebách. Posilnime si teda vieru a istotu, že Boh nás miluje! Tak aj my rozohrejeme svoje chladné srdce láskou k nemu.

Jozef kard. Tomko