Peter Dufka SJ: Druhý krst – srdce očistené slzami ľútosti

V prostredí zasväteného života sa pestovala mimoriadna citlivosť na čistotu srdca a na všetko, čo s touto čistotou súvisí. Išlo o isté očistenie od zlej minulosti, ale i všetkého, čo súvisí so zlom v nás i okolo nás. Pre toto očisťovanie mal mimoriadnu úlohu takzvaný dar sĺz, prostredníctvom ktorého sa srdce človeka obnovilo podobne ako krstnou vodou. Na označenie tohto stavu duše sa používa výraz penthos. Slzami a úprimnou ľútosťou sa srdce človeka stáva krásnym, očisteným od škvŕn a stôp zlého ducha.   

Nemálo duchovných osobností pociťovalo bolesť nad stavom svojej duše a duše iných ľudí, ktorí nepoznajúc nebezpečenstvá a klamstvá zlého ducha, sa dostali do jeho područia. Preto táto potreba očisťovania.  

O citlivosti na duchovné podnety a odstraňovaní stôp zlého ducha písal aj egyptský mních sv. Barsanufius žijúci v 5. storočí. Už sme sa o ňom zmienili v minulosti. Celý život prežil v kláštore, kde za ním prichádzali ľudia s prosbou o duchovné rady. Napísal okolo 800 listov. Venoval sa v nich osobitne duchovnému rozlišovaniu. Podľa neho úzko súvisí s rozpoznaním zlého ducha, ktorý nenápadne, ale deštruktívne vplýva na človeka.

V liste 406 píše o diablovi, ktorý sa neustále maskuje a pretvaruje. Predkladá  falošné dobro, ktoré sa však za krátky čas odhalí ako zlo. Je to ako keď človeku padne zrak na krásne jablko, ale jeho skutočnú kvalitu odhalí až vtedy, keď okúsi jeho pravú chuť. Neraz býva nepríjemne prekvapený a ovocie okamžite odmietne kvôli horkej chuti, ktorú zakúsil. Je škodlivé pokračovať v jedení takéhoto ovocia. Avšak tento druh škodlivosti v duchovnej oblasti zažívame. Stáva sa to  vtedy, keď človek nezanechá lákavé zlo, a tak sa stáva hračkou démonov. Barsanufius pozoruje, ako dobrú myšlienku v srdci človeka často sprevádza opačná – protirečivá myšlienka. Odkiaľ sa vzalo toto protirečenie? Ak sa modlíme, naše srdce sa postupne identifikuje s prvotným dobrom a podľa toho zisťujeme, že išlo o dobro pochádzajúce od Boha. Túžba po ňom v nás vzrastá i napriek tomu, že protichodná myšlienka nás naďalej obťažuje. Z duchovného hľadiska ide o veľmi prirodzený jav. Dobro je totiž atakované kvôli závisti diabla, ale modlitbou sa stáva čoraz jasnejším a stále rastie.

Barsanufius upozorňuje, že stav duše treba z času na čas analyzovať. Rozoznávať nebezpečenstvá, ale na druhej strane netreba vidieť zlo tam, kde nie je. Je preto potrebné rozlišovať medzi somatickou, psychickou, citovou, racionálnou a duchovnou oblasťou. Niektorí autori pre lepšie poznanie svojho srdca radia nanovo prežiť a pripomenúť si prežité udalosti len preto, aby sme lepšie rozoznali prítomnosť duchovných síl, ktoré sa nás v tej či onej udalosti dotýkajú. Akoby znovu si prehrať prežitý film a sústrediť sa na detaily, ktoré môžu identifikovať prítomného ducha.

Barsanufius vníma prítomnosť zlého ducha i v smútku, úzkosti a strachu.   Smútok a úzkosť niekedy súvisí so zlým zrakom, ktorým nevidíme Božie dobrá. Na ozdravenie takéhoto zraku odporúča vzdať sa niektorých vecí, na ktoré sme naviazaní. Sloboda od vecí nám umožňuje nielen zakúsiť viac Božiu prozreteľnosť, ale poskytne i praktickú skúsenosť toho, že človek k pokojnému životu veľa vecí nepotrebuje. Nenaviazanosť a sloboda od vecí, ba dokonca od ľudí, je niečo, čo nám neraz očistí náš vnútorný zrak. Strach zo straty vecí či iných výhod odporúča zameniť za strach či bázeň pred Bohom. To, čo poskytneme chorým alebo biednym nám nielenže nebude chýbať, ale oslobodí nás od zbytočného strachu, úzkosti a smútku. Niektorí duchovní autori pripomínajú, že zlý duch často nevyvoláva strach z konkrétnych vecí, ale vytvára  akúsi atmosféru strachu. Stav duše je neraz spôsobený minulosťou, ktorá sa nachádza niekde v našom podvedomí. Zdanlivo sa Môže sa zdať, že ide o strach, úzkosť či smútok z nejakej konkrétnej veci, ale v skutočnosti je to vnútorná duchovná atmosféra, ktorou nás nepriateľ našej duše znepokojuje.

V liste č. 124 Barsanufius odpovedá na otázku straty pokoja. Vnútorný nepokoj je spôsobený tým, že nedávame Boha na prvé miesto. Píše o strate živej viery a strate schopnosti vidieť za každou  udalosťou dňa čosi viac, ako len náhodu. Každá situácia je poslaná Bohom. Vnútorný nepokoj teda spôsobuje myšlienkový odklon od prvenstva Boha v našom živote.

Ďalším dôvodom straty vnútorného pokoja je niečo neodpustené, čo nosíme v srdci. Prechovávaným hnevom sa človek stáva otrokom zlého ducha. Démon hnevu ho môže zožierať až natoľko, že postupne poznačí i črty tváre a celkom zdeformuje správanie človeka.

Niektorí autori na popísanie deštrukcie spôsobenej hnevom používajú výraz zo zoológie – automutilácia. Ide o sebaubližovanie, ktoré vidíme hlavne u zvierat. Tie, keď sú v nepohode, začnú si ubližovať až do takej miery, že sa sami doráňajú. Napríklad kôň v uzavretom priestore začne kopať do múru až tak intenzívne, že si doláme nohu. Papagáj v klietke si začne trhať pierka. Toto sú obrazy z ríše zvierat, ktoré poukazujú na to, čo spôsobuje démon hnevu v srdci človeka. Neodpustením si človek sám sebe ubližuje, sám seba ničí.

Milí priatelia, dnešná nedeľa Krstu Pána nech nám pomôže zmyť zo seba všetky stopy zlého ducha, ktorý sa rád pretvaruje, je nositeľom smútku, úzkosti i strachu, a hnevom zatvrdzuje srdce človeka. Umyme si srdce slzami ľútosti, ktoré východní kresťania nazývajú druhým krstom.