Argentína slávi blahorečenie štyroch mučeníkov z La Rioja

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Biskup diecézy La Rioja Enrique Ángel Angelelli Carletti, kňaz z rehole minoritov Carlos de Dios Murias, kňaz združenia „fidei donum“ francúzskeho pôvodu Gabriel Longueville a laik a otec rodiny Wenceslao (Václav) Pedernera. Všetci štyria ctihodní Boží služobníci boli umučení pre vernosť evanjeliu vyjadrenú prednostnou láskou k chudobným. Stalo sa tak hneď na začiatku obdobia vojenskej diktatúry v Argentíne, ktorá trvala päť rokov, až do roku 1981.

Osudy štyroch osobností a ich mučeníctvo stručne charakterizoval v denníku L´Osservatore Romano generálny postulátor Rádu menších bratov konventuálov (minoritov) Damian Pătraşcu. Ako píše, Mons. Angelelli, ktorý bol menovaný za biskupa diecézy La Rioja len 37-ročný, bol horlivým evanjelizátorom a „vo svojom diele sa opieral o nového ducha predstaveného dokumentmi Druhého vatikánskeho koncilu, majúc možnosť nadýchať sa ho z plných pľúc“, keďže práve v priebehu koncilu sa nachádzal v Ríme na štúdiách.

Ako biskup v La Rioja začal svojou charizmou priťahovať mnohých kňazov, rehoľníkov a laikov k angažovanosti v evanjelizácii. Medzi nich zakrátko pribudol  Gabriel Longueville, kňaz fidei donum pôvodom z francúzskej diecézy Viviers. Bol menovaný za farára v meste Chamical, hlboko v argentínskom vnútrozemí, 140 km od mesta La Rioja. Jeho spolupracovníkom bol minoritský páter Carlos de Dios Murias, vyslaný svojou rehoľou pripraviť miesto pre príchod minoritov do tejto oblasti. Spomedzi viacerých laikov zapojených v evanjelizátorskej misii biskupa Angelelliho bol aj ženatý muž Wenceslao Pedernera, ktorý prešiel vnútornou konverziou pritiahnutý práve vzorom svojho biskupa.

Ako píše Damian Pătraşcu, biskup za pomoci spolupracovníkov rozvíjal „širokú a dôkladnú evanjelizačnú prácu navštevovaním aj roztratených veriacich vo vzdialených kútoch diecézy, katechizovaním a kázaním, bez robenia rozdielov podľa politickej orientácie alebo sociálneho postavenia. Dával však prioritu chudobným, pretože porozumel, že sú „tými, čo lepšie chápu Božie slovo“. Mons. Angelelli je známy svojím vyjadrením: «Jedno ucho pre načúvanie Božiemu slovu, jedno ucho pre načúvanie ľudu»“.

Vojenský režim prezidenta Videlu, ktorý sa dostal k moci v Argentíne v roku 1976, však považoval činnosť biskupa a jeho pastoračných kňazov, rehoľníkov a laikov za prekážku tzv. „procesu národnej reorganizácie“. Preto spustil rozsiahlu perzekúciu na vyhladenie tých, ktorých považoval za protivníkov. Obeťami tohto diabolského plánu sa stali aj štyria mučeníci z La Rioja.

Otcov Gabriela a Carlosa pod zámienkou zaistili 18. júla 1976 a odviezli preč z Chamicalu. Vojaci ich po surovom mučení zabili a ich telá boli nájdené v nasledujúci deň. O necelý týždeň si prišli po laika Václava do jeho domu. Postrelili ho, následkom čoho v nemocnici skonal. Predtým však stihol odpustiť svojim vrahom.

Biskup, informovaný o týchto hromadných popravách protestoval u predstaviteľov moci. Namiesto odpovede sa režim postaral o to, aby ho fyzicky zlikvidoval, avšak bez vzbudenia podozrenia z vraždy. Takto sa 4. augusta 1976 Mons. Angelelli stal obeťou autonehody, keď jeho fiatku, v ktorej sa viezol spolu s iným kňazom, vytlačilo mimo cesty auto s troma príslušníkmi armády. 53-ročný biskup zahynul, jeho spolujazdec prežil so zraneniami.

Oficiálna verzia až do roku 2014 znela, že Mons. Angelelli nebol dobrým vodičom a nehodu, ktorá sa stala v lokalite Punta de los Llanos, zapríčinil on sám. Argentínska justícia až pred piatimi rokmi definitívne potvrdila, že smrť biskupa Angelelliho nebola dôsledkom nehody, ako to tvrdila diktatúra, ale išlo o zorganizovanú akciu vykonanú ako akt štátneho terorizmu. Boli za ňu odsúdení na doživotie dvaja páchatelia Luciano Benjamin Menéndez a Luis Fernando Estrella.

V Argentíne sa v dobe Videlovej diktatúry rozšíril mýtus s očierňujúcim označením Mons. Angelelliho za „komunistu“. Proces blahorečenia však objasnil, že motívom násilného usmrtenia jeho i ďalších troch mučeníkov z La Rioja bola nenávisť voči viere.