Slovenská gréckokatolícka farnosť v Prahe začala druhé desaťročie

Samuel Jackanič SJ

Slovenská gréckokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prahe bola prednedávnom  svedkom radostnej udalosti. Táto počtom veriacich najväčšia farnosť slovenských gréckokatolíkov, nachádzajúca sa mimo územia Slovenska, si totiž v uplynulom mesiaci pripomenula 10. výročie svojho zriadenia.

Pri tejto príležitosti slávilo 7. apríla toto spoločenstvo ďakovnú sv. liturgiu, pred ktorou sa prítomným prihovoril kardinál Leonardo Sandri. Prefekt Kongregácie pre východné cirkvi pricestoval do Českej republiky na pozvanie hlavy Gréckokatolíckého apoštolského exarchátu, vladyku Ladislava Hučka, aj kvôli spomínanému výročiu slovenskej gréckokatolíckej farnosti a v českej metropole strávil celkovo dva dni.

Pražský apoštolský exarchát, ktorý tvorí viac než 20-tisíc veriacich, má v súčasnosti 36 centier a 19 farností. Slovenská gréckokatolícka farnosť Najsvätejšej Trojice v Prahe s približne 200 veriacimi patrí k jeho najväčším komunitám. V Chráme Najsvätejšej Trojice na ulici Spálená 6, ktorý bol našim veriacim poskytnutý Pražským arcibiskupstvom, sa gréckokatolíci zo Slovenska začali stretávať už v roku 2006, keď sa sem presunuli z neďalekého Chrámu sv. Kozmu a Damiána.

Napriek prevažnej väčšine veriacich slovenskej národnosti do farského spoločenstva neodmysliteľne patria i domáci českí veriaci, slovenskí i zahraniční Rusíni a Ukrajinci. Vzhľadom na veľkosť a kozmopolitnosť českej metropoly sa spoločenstvo slovenských gréckokatolíkov v Prahe snaží byť otvorené voči všetkým hľadajúcim vieru či zaujímajúcim sa o východnú spiritualitu, liturgiu a spev.

Počas týždňa sa sv. liturgie v Chráme Najsvätejšej Trojice slávia každodenne o 18:00. V pondelok, stredu a piatok je jazykom liturgického slávenia slovenčina a v utorok, štvrtok a sobotu cirkevná slovančina. Po nedeľnej sv. liturgii o 10:30, ktorá je centrom liturgického života farnosti, nasleduje pravidelné stretnutie veriacich v spoločenskej miestnosti pri chráme. Farárovi o. Kornelovi Balážovi a kaplánovi o. Jánovi Kočerhovi vypomáhajú pri duchovnej starostlivosti o farnosť aj otcovia Karel Soukal a Lukáš Bakajsa.

Farnosť sa snaží svojim veriacim ponúkať aj rozličné duchovné a kultúrne podujatia a aktivity. Pri farnosti tak pôsobí mužský spevácky zbor, v ktorého repertoári sú prevažne liturgické skladby, no aj iné náboženské piesne či koledy. Zbor v súčasnosti skúša v stredy a v piatky po sv. liturgii a prípadní záujemcovia sú na nácviku srdečne vítaní.

Vysokoškoláci majú pre zmenu príležitosť stretávať sa v stredu večer na študentských sv. liturgiách, po ktorých nasledujú v katechetickej miestnosti pri chráme pravidelné stretnutia venované študentom a mladým pracujúcim. Spoločenstvo farnosti organizuje taktiež rozličné duchovné obnovy, plesy, výlety a iné aktivity.

Fakt, že gréckokatolíci pochádzajúci zo Slovenska nachádzajú v Prahe vo farnosti Najsvätejšej Trojice, ktorá pre nich bola zriadená pred 10 rokmi, duchovný domov, napĺňa oprávnenou radosťou a hrdosťou. Zároveň však upriamuje našu pozornosť i na iné európske metropoly, v ktorých sa nachádza veľké množstvo veriacich gréckokatolíkov zo Slovenska, ktorí stále nemajú svojho duchovného pastiera a v mnohých prípadoch sa cítia duchovne opustení či vykorenení.

Slovensko aj napriek tomu, že sa postupne zaraďuje medzi ekonomicky vyspelé krajiny, ešte stále opúšťa veľké množstvo mladých ľudí, ktorí často odchádzajú práve do veľkých európskych metropol a ktorí by nepochybne potrebovali duchovnú starostlivosť a pozornosť ich vlastnej Cirkvi. Citlivosť voči vlastnej diaspóre a starostlivosť o ňu v určitom zmysle slova ukazujú duchovnú kondíciu ich materskej komunity. 

V kontexte východných katolíckych cirkví sa práve starostlivosť o diaspóru – tak vo vnútri vlastnej krajiny ako v zahraničí –  postupne stáva hlavným kritériom ich prežitia a schopnosť zareagovať na rýchle zmeny a znamenia čias budú v budúcnosti rozhodovať o ich bytí či nebytí.

Modlime sa za veriacich pražskej farnosti Najsvätejšej Trojice, ako aj za všetkých veriacich, ktorí sa nachádzajú v rozličných častiach sveta mimo vlastnej krajiny, aby sa nikdy necítili opustení a aby zakúšali, že dobrý Boh im je nablízku a že ich materská Cirkev ich aj na diaľku zahŕňa svojou starostlivosťou a záujmom.

Fotogaléria FB