P. Dufka: Duch Svätý daruje osobitné poznanie tým, čo majú čisté srdce

Som veľmi rád, keď ma pri návšteve múzea či výstavy sprevádza profesionálny umelec. Niežeby som nedokázal sám vnímať hodnotné umelecké diela, ale  množstvo vecí si jednoducho nevšimnem. Trvalo dosť dlho, pokiaľ som si vypestoval istú pozorovaciu schopnosť na vizuálne vnemy.  

Podobne je to i s prítomnosťou Ducha Svätého. Potrebujeme upozorniť na jeho prítomnosť. Potrebujeme kultivovať naše vnútro na to, aby bolo schopné vnímať jeho prítomnosť alebo neprítomnosť vo svete, podobne ako je potrebné kultivovať estetické cítenie človeka na to, aby rozlíšil umelecké dielo od blýskavého gýču.

Duchovní autori sú presvedčení o tom, že naše srdce 

musí byť disponované na to, aby vypozorovalo prítomnosť Ducha Svätého v našom okolí. A nielen to. Duch Svätý musí prebývať v nás samotných, ak ho chceme rozpoznať v iných. Pretože ako hovorí Teofán Zatvorník, len podobný rozumie podobnému. Hudobníci rozumejú hudobníkom, obrábači pôdy rozumejú poľnohospodárom a len ten, kto má Ducha Svätého, ho vie rozpoznať v iných ľuďoch. Ale ako nadobudnúť tohto Ducha, aby sme ho vedeli rozpoznať v iných?

Východná antropológia hovorí o tom, že človek je zložený z tela, z duše a Ducha Svätého. Je potrebné, aby každá z týchto troch zložiek bola živená, inak zahynie. Telo sa živí stravou a odpočinkom. Duša potrebuje pre svoj rozvoj vzťahy, život v spoločnosti. Potrebuje však i vzťah k Bohu prostredníctvom Ducha Svätého, bez ktorého človek podľa východnej antropológie nie je kompletný. Ale ako ustrážiť prítomnosť Ducha Svätého v našom živote?  Duchovní autori hovoria jednoznačne o čistom srdci. Čisté srdce a modlitba sú podmienky jeho prijatia.

Títo autori rozlišujú medzi nadobudnutým a vliatym poznaním. Nadobudnuté poznanie je priamo úmerné nášmu úsiliu a intelektovým danostiam.  Avšak s vliatym poznaním je to inak. To sa nenadobúda priamo, ale len nepriamo. Je nám dané. My môžeme vytvoriť len isté podmienky na prijatie daru, ale nemôžeme si ho sami darovať. Podmienky na jeho nadobudnutie sú podľa východných autorov  modlitba, askéza ale predovšetkým čisté srdce.  

Jedna z duchovných osobností, ktorá si jasne uvedomovala dôležitosť vliateho, alebo daného poznania, bol Maxim Vyznávač. Nazýval sa ignorantom i napriek tomu, že sa mu dostalo špičkové vzdelanie tej doby. Štúdium sa mu nezdalo byť veľmi dôležité. Bol presvedčený o tom, že v čistom srdci človeka sú duchovné sily, ktoré samotné našepkávajú dobré veci a pomáhajú pri rozlišovaní. Pri svojom tvrdení sa opiera o text Svätého Písma, kde evanjelista Lukáš píše: „Keď vás predvedú pred kráľov a vladárov, nestarajte sa, čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám Duch vnukne, čo máte povedať“ (Lk 10,11).

Evagrius Pontský preto hovorí, že človek nepotrebuje dialektické poznanie, ale potrebuje dušu, ktorá vidí. Poznanie, ktoré sa nadobudne štúdiom, možno získať i bez čistého srdca, avšak hĺbkové poznanie nie. Toto poznanie Duch Svätý daruje tým, čo majú čisté srdce.    

Ide o poznanie, ktoré má niekoľko úrovní. Na najvyššej z nich je kardiognózia.

Kardiognózia je dar, ktorý umožňuje poznanie toho, čo sa odohráva v srdci druhého človeka. Takýmto darom boli obdarené viaceré osobnosti svätého života, ako napríklad Páter Pio. Mnohokrát nebolo ani potrebné, aby penitent vyznával svoje priestupky, pretože Páter Pio si ich  prečítal z jeho srdca.

Nemálo osobností  duchovného života  vedelo vypozorovať to, čo sa odohrávalo v duši človeka na základe vonkajšieho správania. Každé slovo, gesto či mimika tváre odráža niečo z charakteru, nálady, ale i ducha človeka.

Sv. Pavol Semplice, duchovný žiak sv. Antona, už v 4. storočí mal túto schopnosť. Pozeral na tých, ktorí vchádzali do chrámu a len jediný pohľad mu stačil na to, aby vedel, s akým úmyslom vchádzajú. S dobrým alebo zlým. Nebola to len vizuálna analýza fyziognómie človeka, ktorú vyjadruje pokojný alebo nahnevaný výraz tváre, ale tento jednoduchý mních videl dobrých alebo zlých duchov, ktorí sprevádzali jednotlivých ľudí.

Kardiognózia má i nižšie stupne poznania. Sú to pozornosť a dôvtip. Pozornosť  charakterizuje istá schopnosť neprehliadnuť gesto, slová alebo znamenie, s ktorými sa stretávame. Dôvtip je schopnosť vidieť súvislosti. Vidieť za gestom, slovom alebo znamením duchovné príčiny či dôsledky.   

Sv. Nil, mních z Grottaferraty, žijúci v 10. storočí tiež zdôrazňuje, že na správne  rozlišovanie a posúdenie vecí je potrebné, aby srdce človeka bolo čisté.  Hovorí, že v srdci človeka, ktoré nie je čisté, nemôže prebývať Duch Svätý. Takéto vnútro človeka je neprezieravé a nepozorné, chýba mu dôvtip – vidieť súvislosti, a už vôbec nevie, čo sa odohráva v srdci blížneho. Je to jednoducho preto, lebo takýto človek je naplno zamestnaný bojom s vášňami, ktoré sú v jeho vnútri neustále aktívne. Je to ako stredoveká bitka, ktorá sa odohráva na bojovnom poli, kde sa rozvíril prach, a preto bojovníci nemôžu jasne vidieť nepriateľa. Niečo podobné sa odohráva v mysli a srdci, ktoré nie  je čisté. Prach vášní, ktorý sa rozvíri, zatemní myseľ i srdce. Takýto človek ľahko príde o pozornosť, nevidí súvislosti a ani len netuší, čo sa odohráva v srdci blížneho.

Milí priatelia, strážme si čisté srdce, v ktorom prebýva Duch Svätý. Jedine on nám totiž pomôže pravdivo poznať duchovné pozadie udalostí i ľudí okolo nás.