Zakladateľka Dcér sv. Kamila sestra Jozefína bude svätorečená

Narodila sa 7. júla 1859 a pri krste dostala tri mená: Judita Adelaida Agáta. Ako štvorročná prišla o oboch rodičov a jej výchovy sa ujali rehoľné sestry v sirotinci Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Tu aj zrelo jej povolanie, ktoré však nenašlo inštitúciu, aby ho naplnila. Pracovala najprv v Ríme a potom v Neapole ako detská opatrovateľka, ale stále cítila, že to nie je jej cesta.

V roku 1891 sa zúčastnila na duchovných cvičeniach, kde sa stretla s kamiliánskym kňazom Luigim Tezzom, ktorý bol svojou rehoľou poverený znovuzaložením ženskej vetvy, kamiliánskych terciárok. Páter Tezza pochopil Boží plán a ponúkol Judite účasť na tomto projekte. Ona si najprv vyžiadala čas na uvažovanie, no potom odpovedala: „Som k vašej dispozícii, ja sama nie som ničoho schopná. Dôverujem však Bohu“.

Začiatkom roka 1892 vznikla komunita, ktorú tvorila spolu s dvoma ďalšími  sestrami. Rehoľné rúcho tvorené škapuliarom so znakom kríža prijali v Ríme, v kaplnke vytvorenej z miestnosti, kde kedysi v roku 1614 zomrel sv. Kamil de Lellis. Z Judity sa tak stala sestra Jozefína.

O tri roky neskôr sa sestra Jozefína stala generálnou predstavenou. Pre zriadenie nového inštitútu však stále neprichádzalo potrebné definitívne schválenie zo strany cirkevnej autority. Pápež Lev XIII. to dvakrát odmietol, čo si od komunity vyžadovalo presun mimo Ríma a pretransformovanie sa na nábožné združenie veriacich. Ďalšej skúške bola komunita vystavená po tom, ako bol páter Tezza očiernený a dostal zákaz sa so sestrami stýkať. V roku 1900 odišiel do Peru.

Prozreteľnosť Božia však sestru Jozefínu neopustila a komunita sa dočkala rozkvetu. V roku 1911, v čase smrti sestry Jozefíny sa už kongregácia Dcér sv. Kamila tešila zo 156 sestier s večnými sľubmi a mali 16 rehoľných domov v Európe a Amerike.

Hlavným dedičstvom, ktoré zakladateľka zanechala svojim sestrám je to, čo chcel Ježiš: čistá a jednoduchá fyzická i duchovná pomoc chorým v ich domovoch i v nemocniciach, v útulkoch pre malomocných i v opatrovateľských domovoch, v rehabilitačných strediskách. A to ako v Európe, tak i v misijných krajinách.

- mh, jb -