„Tŕňový krík horí plameňom“ – jezuita Pietro Bovati povedie exercície pre pápeža

„Tŕňový krík horí plameňom (Ex 3,2) - Stretnutie medzi Bohom a človekom vo svetle knihy Exodus, Matúšovho evanjelia a modlitby Žalmov.“ Takto znie téma duchovných cvičení pre Svätého Otca a Rímsku kúriu. V Dome Božieho učiteľa bude exercitantov sprevádzať páter Pietro Bovati SJ. Taliansky biblista je už viac rokov sekretárom Pápežskej biblickej komisie.

V rozhovore s  Amedeom Lomonacom z Vatican News páter Bovati najprv priblížil biblické tematické zameranie cvičení:

„Téma sústredenia sa vzťahuje na zažitie Boha, predstavené stretnutím Mojžiša s horiacim kríkom a počúvaním Slova, ktoré vychádza z tohto kríka, z plameňa. Ide o Slovo, ktoré osvecuje život ľudí a udáva im cestu života. Duchovné cvičenia sú v podstate pomocou k tomuto osobnému stretnutiu duše s Bohom. Úlohou duchovného sprievodcu je napomáhať každému k tomuto stretnutiu s Bohom, aby načúval osobným spôsobom Slovu Pána. Iba On môže dať každému usmernenia, ktoré sú súčasne normatívne i potešujúce.“

Aký je itinerár duchovných cvičení?

„Spôsob, ktorý zamýšľam je nechať každého načúvať Božiemu slovu, ktoré sa nám odovzdáva vo Svätom písme, keď sledujeme cestu prorokov: načúvanie Bohu v modlitbe je de facto prorockou skúsenosťou. Práve takou, ako ju zažíva Mojžiš, keď počuje hlas Boha. A to isté konal Ježiš Kristus, ktorý v celom svojom živote dával najavo, že hovorí preto, lebo je Boh. Takže si prejdeme niektoré texty Písma, ktoré ukazujú ako sa Mojžiš a Kristus venujú načúvaniu Slova, aby takto potom pomáhali svojim bratom v prorockej skúsenosti.“

Proroctvo a modlitba budú teda ťažiskom týchto duchovných cvičení?     

„Téma modlitby a proroctva budú udávať smer, ktorý sa budem snažiť ponúkať prejdením si niektorých textov knihy Exodus a niektorých úryvkov z Matúšovho evanjelia, aj na vyjadrenie toho, čo je v istom zmysle pôstnou dynamikou: počas Pôstnej doby sme pozvaní duchovne znovu prechádzať cestou ľudu v púšti, ktorá smeruje k Božiemu vrchu, k veľkonočnému (paschálnemu) zážitku.“

Takže to bude cesta vo svetle Božieho slova...

„Toto je v zásade to, o čo sa budem snažiť, keď si budeme nanovo prechádzať niektorými témami, ako povolanie, vzdorovanie milosti Božej, a potom poukázaním na niektoré úlohy, ktoré sú osobitne zverené tým, ktorí majú v komunitách úlohy zodpovednosti. Až po vyústenie do tohto utešujúceho zažívania prítomnosti Boha, ktorý je človeku nablízku, dbá o neho, vedie ho a premieňa na osobu schopnú vyžarovať Božie svetlo.“

Načúvanie Božiemu slovu je teda tým základným krokom k osobnému stretnutiu s Ježišom a k autentickej prorockej skúsenosti...

„Ja vidím, že mnohokrát sa modlitba interpretuje ako rozhovor, vyjadrenie vlastnej duše Bohu. Toto je jedna dimenzia modlitby, ale jej hlbšou a autentickejšou dimenziou je to, že človek hovorí s Pánom a povie: tvoj služobník ťa počúva. Je to tá chvíľa, v ktorej Mojžiš vstupuje do stánku a Boh k nemu hovorí ako keď sa človek zhovára so svojím priateľom. Táto dôvernosť počúvania Boha je prorockou skúsenosťou. V tomto stretnutí sa spoznáva Božia vôľa, počúvame, čo on hovorí, že je dobré. A teda človeka to pripravuje v tomto rozmere poslušnosti, vernosti, viery, ktorý zakladá autentickú náboženskú skúsenosť. A toto je to, čo sa má človek snažiť prežívať v modlitbe. Nie len jednoducho interpretovať ju ako požiadavku, alebo ako recitovanie slov, ktorými sa obracia k Bohu. Prvou základnou vecou je načúvať: „Počúvajte dnes jeho hlas, nezatvrdzujte si srdce ako ste to urobili na púšti“.

Človek, ktorý žije v modlitbe, počúva Božie slovo. Ako k nám môže Pán hovoriť tak ako hovoril s Mojžišom?     

„My si myslíme, že skúsenosť Mojžiša bola celkom mimoriadnym zážitkom, ako aj tá u prorokov, tá Ježišova a tiež u prvých apoštolov. Ale toto nie je pravda. Tieto rozprávania nám chcú povedať, že toto je to, čo sa skutočne deje, keď sa človek dáva k dispozícii v modlitbe a prijíma Ducha. Čiže dáva sa k dispozícii, aby bol schopný prijať to dôverné Slovo, ktorým sa Pán obracia na každého v jeho srdci. Toto je turíčna skúsenosť každého veriaceho. Autentický zážitok, ktorý robí človeka schopným vstupovať do osobného vzťahu s Bohom.“

Ako sa dá napomôcť k takémuto vzťahu?

„Tým, že prijímame prorocké Slovo, čiže to isté Božie slovo, ktoré je nám odovzdané v Písmach, a že sa ho snažíme do seba vstrebať (asimilovať), pretože Boh k nám hovorí prostredníctvom prorokov, rozpráva k nám prostredníctvom svojho Slova. A je to slovo plné Ducha, nie zastaralé. Slovo, ktoré k nám dosahuje v súčasnosti, pretože každé inšpirované slovo je užitočné, aby nám povedalo to, čo nám Boh chce povedať v našom živote.“

Slovo k nám dosahuje v súčasnosti, v našom živote, ale osvetľuje aj zmysel dejín, zmysel čias...

„Pomáha nám chápať a interpretovať zmysel histórie, čo nie je iba teoretickým a všeobecným pohľadom. Pomáha nám vidieť dejiny ako sa dnes uskutočňujú v prítomnosti. A uschopňuje nás nielen žiť adekvátne tomu, čo chce Boh od každého z nás, ale stávať sa nástrojom svetla, vedenia a povzbudzovania. Dávať svedectvo našim bratom, aby sme takto boli tou lampou, tým svetlom a tým kvasom, ktorý chce Pán pre svoju Cirkev. A pre tých, ktorí navyše majú cirkevnú zodpovednosť, sa mi to javí ako mimoriadne dôležité.“

-mh, jb-