Peter Dufka SJ: Vidieť, počuť a cítiť duchovnými zmyslami

Duchovné stretnutia sa uskutočňujú v srdci človeka. Vyžadujú si však schopnosť vidieť, počuť a cítiť duchovnými zmyslami, ktoré si podľa majstrov duchovného života možno nadobudnúť čistotou srdca a čistotou zmyslov. Skúsme si ich všimnúť trochu bližšie.   

I. Čistota srdca

Je to neustála bdelosť, ktorá je zameraná na obsah našich myšlienok a predstáv. Snaží sa ich identifikovať ešte v počiatočnom štádiu. Za každou zlou myšlienkou duchovní autori vidia hlavu hada, ktorý sa dostane všade tam, kde sa mu ju podarí vopchať. Preto upozorňujú na dôležitosť identifikácie nebezpečenstva v počiatočnom štádiu. Grécky výraz apathea označoval istú slobodu či indiferenciu od vecí, ktoré sú nepotrebné a len zbytočne zavadzajú. Duchovní autori podotýkajú, že myšlienky, ktoré nám prichádzajú na um, nezávisia od nás, ale ich následné prijatie či odmietnutie od nás závisí v plnom rozsahu.

Čistota srdca úzko súvisí s odstraňovaním zlých, 

zbytočných, ale i túlavých myšlienok. To sú také myšlienky, ktoré prelietajú z jedného miesta na druhé, ale nikde nezostanú dlhšie. Netúžia po hĺbke a nedotknú sa podstaty vecí. Túlavé myšlienky podľa niektorých autorov súvisia i s tendenciou neustáleho fyzického premiestňovania. V tejto tendencii nevidia len temperament, zvyk či mentálne nastavenie človeka. Hovoria o nepokojnom duchu, ktorý človeka oberá o radosť a plody z vytrvalej práce. V tejto súvislosti pripomínajú obraz známej apoftegmy, ktorá hovorí, že ako viacnásobne presadený strom nikdy neprinesie úrodu, podobne ani nestály človek nezanechá za sebou nič hodnotné[1].   

II. Čistota zmyslov

Zrak, sluch, čuch, hmat a chuť sú telesné zmysly, ktoré treba strážiť, ak chceme nadobudnúť duchovné zmysly. Prostredníctvom  piatich zmyslov prichádzame do kontaktu s vonkajším svetom. Duchovní autori používajú obraz brány zmyslov a riadia sa známym filozofickým pravidlom: Nič nie je v rozume, čo by najprv nebolo v zmysloch. Snažia sa tu uplatniť podobný princíp, ako pri čistote srdca, t.j. rušivým vnemom zatvoriť brány zmyslov a dobrým otvoriť, ba priam vyhľadávať ich. Je veľké množstvo vonkajších podnetov, ktoré podporujú duchovné zmysly. Ide o krásu prírody či umeleckých diel. Citlivosť na takéto podnety je prirodzenou bázou na nadprirodzené dobrá.  

Duchovní autori však vedia i o nebezpečenstvách zmyslových vnemov. Ján Klimak je presvedčený o tom, že nad našimi zmyslami máme neustále bdieť a dvere zmyslov by mali byť často zavreté. Používa  i obraz z prírody, keď hovorí: „Ak z vodnej nádrže uniká voda, ryby sú v ohrození. Ak chceme zachrániť ryby a vodu, treba v prvom rade zavrieť únikové otvory“. Takto je to i s našimi zmyslami. Ak sú príliš otvorené, duchový svet človeka sa úplne vyprázdni[2].  

III. Duchovné zmysly

Čistota srdca a zmyslov spôsobuje vnímavosť, ktorú niektorí autori nazývajú duchovným zmyslom. Tak ako má človek zmyslové orgány, ktorými spoznáva okolitý svet, podobne má i receptory, ktorými spoznáva Božiu, duchovnú, nemateriálnu realitu, ktorá ho obklopuje. Podľa Origena Adam a Eva hľadeli na Boha duchovnými očami a neustále vnímali jeho prítomnosť. Avšak hriech tieto oči zavrel a otvoril oči zmyslov.

Duchovné zmysly vidia, počujú, cítia vôňu, dotyk či ochutnávajú Božiu prítomnosť.  Niektorí autori uvádzajú päť duchovných zmyslov.

1. Zrak: Duchovný zrak vidí to, čo nemožno vidieť bežným zrakom. Vie čítať z ľudských sŕdc i zo znakov a znamení.  V Eucharistii vidí Krista a v udalostiach dňa čosi viac ako len náhodu.

2. Sluch: Duchovný sluch vie úžasne rýchlo vyselektovať zavádzajúce slová od tých, čo vychádzajú z hĺbky srdca a hovoria pravdu. Tento sluch je mimoriadne citlivý na Božie slovo, ktoré vždy postaví na piedestál.

3. Vôňa: Akýsi príjemný pocit zakusujeme v prítomnosti človeka, v ktorého srdci je Kristus. Jeho čnosti akoby niečím voňali a vytvárali atmosféru posvätná, v ktorej sa každý cíti dobre.

4. Dotyk: Duchovný dotyk nemusí mať i fyzickú podobu, ako opisuje Evanjelista Matúš, keď k Ježišovi odzadu pristúpila istá žena, trpiaca na krvotok, dotkla sa jeho odevu a ozdravela (por. Mt 9, 20). Obrátenia, konverzie či duchovné uzdravenia sa často uskutočňujú vo sviatosti zmierenia, kde človek silne pociťuje Boží dotyk, ktorý rozväzuje, uzdravuje a odpúšťa hriechy.

5. Chuť: Origenes hovorí, že Božie slovo má chuť, podobne ako pokrm.  Poukazuje na skúsenosť mnohých eremitov či iných mníchov, ktorí veľkú časť energie venovali štúdiu Svätého písma. Snažili sa ho zapamätať a celé frázy uložiť v pamäti tak, aby z nich mohli duchovne žiť. Sv. Augustín bol presvedčený o tom, že človek najviac múdrosti nadobudne kontempláciou Božieho slova, čo je práve ochutnávaním Božieho slova[3].

Milí priatelia, využime tento čas na cestu do vlastného srdca. Čistotou srdca i zmyslov si skúsme osvojiť duchovné zmysly. Vďaka nim sa môžeme stretnúť s tými, čo nás predišli do večnosti, zo svätými,  ale i so samotným Bohom. 

[1] Cf. P. Adnès, “Garde du cœur”, Dictionnaire de spiritualité VI, 110-117

[2] Cf. P. Adnès, “Garde des sens”, Dictionnaire de spiritualité VI, 117-122

[3] Cf. M. Canévet, “Sens Spirituel”, Dictionnaire de spiritualité XIV, 598-617