V deň sv. Norberta pápež František napísal premonštrátom k 900. jubileu

Rehoľa s bohatou históriou, ktorá pôsobí aj na Slovensku, slávi tento rok jubileum 900 rokov od svojho vzniku, keď sv. Norbert zo Xantenu (1075-1134) založil opátstvo Prémontré v oblasti Laonu na severe Francúzska. List pápeža Františka nesie dátum 6. júna, ktorý v liturgickom kalendári patrí práve spomienke na sv. Norberta, biskupa a vyznávača.

„Sv. Norbert je oprávnene považovaný za jedného z najusilovnejších tvorcov gregoriánskej reformy“, píše pápež František a približuje kontext tzv. zápasu o investitúru  na začiatku 12. storočia, v ktorom sv. Norbert zohral dôležitú úlohu pre dobro Cirkvi, aby sa menovanie biskupov a opátov nepovažovalo za právomoc cisára a kniežat.

V liste pápež František poukazuje na okolnosti založenia rehoľného spoločenstva, pre ktoré si sv. Norbert po konzultáciách s vtedajšími duchovnými autoritami a rozlišovaní zvolil regulu sv. Augustína. Ako kňaz žijúci v prísnej jednoduchosti a pravidelne sláviaci Eucharistiu, začal sa venovať putovnému kazateľstvu v oblasti na severe Francúzska.

Zo strany vtedajších pápežov bol sv. Norbert potvrdený vo funkcii pápežského kazateľa. Ako pripomína v liste Svätý Otec, bol aj „apoštolom pokoja“, čiže úspešným uzmierovateľom a mierotvorcom v dobe častých lokálnych vojen. V kontakte s biskupom Laonu, ktorý ho pozval usadiť sa na jeho území, si sv. Norbert v roku 1120 vybral ako sídlo údolie Prémontré.

Za zrod komunity sa považuje vianočná noc v roku 1121, keď sv. Norbert spolu so svojimi nasledovníkmi, medzi ktorými viacerí boli podobne ako on kanonikmi, zložili kanonickú profesiu podľa Reguly sv. Augustína.

Pápež František v liste generálnemu opátovi Jozefovi Woutersovi okrem iného píše:

„Už od počiatkov malo Prémontré veľké príťažlivé čaro. Mnohí mužovia a ženy sa pripájali ku komunite kanonikov, ktorá mála zámer odzrkadľovať rodiacu sa Cirkev, opísanú v Skutkoch apoštolov. Horlivé nadšenie počiatkov sa vyformovalo do rehoľného života v prísnosti, ktorého integrálnou súčasťou bola pohostinnosť a starostlivosť o chudobných a o pútnikov.

Už od začiatkov dali premonštráti dôkaz veľkého nasadenia sa pre ľudí mimo komunity, ochotne ich prijímajúc. Takto sa rýchlo rodili nové komunity, ktoré nasledovali štýl života sv. Norberta. Tiež aj už existujúce komunity si žiadali pripojiť sa ku komunite v Prémontré.

Drahí synovia sv. Norberta, uchovávajte si vždy túto otvorenosť srdca, ktoré vie aj otvoriť dvere domu pre prijatie toho, kto hľadá duchovného radcu, toho, kto prosí o materiálnu pomoc, toho, kto túži zdieľať s vami modlitbu. Vaša liturgia nech je vždy „kanonická“, čiže chválou Boha pre Boží ľud a s ľudom.“  

Svätý Otec František ďalej zdôrazňuje eucharistickú identitu rádu, keďže sv. Norbert bol neskôr nazvaný aj „apoštolom Eucharistie“. Keď sa Norbert stal arcibiskupom Magdeburgu, dosiahol pápežské schválenie ním založenej formy zasväteného života a neskôr sa sám zriekol vedenia opátstva. Premonštrátske komunity sa postupne rozšírili aj na iné miesta a vznikli aj ženské vetvy. 

Svätý Otec v závere listu udeľuje osobitné apoštolské požehnanie všetkým členom rádu, rehoľníčkam i laikom pridruženým k ich komunitám.

Celý list v taliančine

-jb-