Peter Dufka SJ: Prijať hosťa je postoj srdca

Duchovné stretnutie

Slovensko žije v očakávaní návštevy pápeža Františka. I keď nechýbajú rôzne polemiky či výmeny názorov ohľadom jeho príchodu, ide o historickú návštevu Petrovho nástupcu, ktorej cieľom je predovšetkým duchovné dobro veriacich. Čo však predpokladá tento duchovný úžitok zo stretnutia? Viaceri autori hovoria všeobecne o duchovných stretnutiach, ktoré si vyžadujú pripravenosť srdca, schopnosť vnímať a vytvárať jednotu. 

1. Pripravenosť srdca

Okrem poznania človeka, na návštevu ktorého sa chystáme, je už na začiatku potrebné pripraviť priestor pre duchovné ovocie, ktoré nám toto stretnutie môže priniesť. Táto príprava podľa viacerých autorov spočíva v očistení srdca.  Takéto vnútro ľahšie zachytí duchovné bohatstvo očakávanej osoby a nezostane len pri povrchnom, vonkajšom pohľade. Podľa svätého Tomáša Akvinského sa človek potrebuje neustále očisťovať, pretože kontaktom s prízemnými vecami sa často znečistí. Toto očisťovanie sa deje predovšetkým prostredníctvom sviatosti zmierenia. Teodor Studita je presvedčený o tom, že v srdci človeka prebieha boj vášní a protichodných myšlienok až dovtedy, pokiaľ sa nezbaví zloby a zlých návykov. Srdce človeka prirovnáva k poľu, na ktorom sa odohráva bitka. Bojovníci na koňoch rozvíria prach, ktorý spôsobuje neprehľadné situácie a ľahko sa prihodí, že niektorí vojaci za nepriateľa považujú spolubojovníka a naopak. Podobne je to i s duchovnou situáciou človeka. Čistota srdca sprehľadní bojové pole nášho srdca a umožní jasnú viditeľnosť. Pomôže zadefinovať a rozlišovať priateľov od nepriateľov.

O duchovných osobách sa vždy hovorilo, že ich spôsob života neočisťuje len ich samotných, ale očisťuje a skrášľuje celý svet. To bol dôvod, prečo ľudia nešetrili námahu, len aby stretli človeka, ktorý im niečo povie, ktorého prítomnosť môžu zažiť a zakúsiť. „Otče, povedz mi slovo života“. Toto bola známa veta, ktorá motivovala ľudí túžiacich po duchovnom raste prekonávať veľké vzdialenosti len preto, aby si vypočuli slová duchovného otca. Boli presvedčení, že cez slová, ktoré im adresoval duchovný otec, k nim hovorí samotný Duch Svätý.  

K príprave na stretnutie obyčajne patrí i výber vecí, ktoré si so sebou môžeme zobrať. Asketická literatúra tieto veci posúva do oblasti myšlienok a zdôrazňuje slobodu od vlastných názorov a pohľadov. V opačnom prípade síce človek uskutoční krok smerom k stretnutiu, ale obkolesený múrom zafixovaných myšlienok si vytvára bariéru, ktorá mu bráni v prijatí iných ľudí a iných pohľadov.  

2. Schopnosť  vnímať

V tradícii sa návšteva pútnických miest či samotné putovanie často spájalo s rytmickým opakovaním krátkych modlitieb, ktoré sledovali rytmus krokov. Tieto krátke modlitby upokojovali vnútro človeka a pripravovali ho na duchovný zážitok miesta, na ktoré putoval.  I s prípravou na stretnutie s duchovnou osobnosťou je to podobne. I tu modlitba upokojuje vnútro, odháňa rušivé myšlienky a otvára srdce na  duchovné podnety.

Očisťovanie a zmena zmýšľania, ako príprava na stretnutie, má svoje opodstatnenie. Je podmienkou na získanie nových duchovných dobier. Svätý Pavol tieto dobrá prirovnáva k novému odevu, keď hovorí: „Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť“ (Kol 3, 12).

Vyzliecť sa z duchovných zmätkov a obliecť si nového človeka bol jedným z centrálnych aspektov liturgie krstu. Skôr, ako katechumeni zostúpili do krstného prameňa, vyzliekli sa zo svojich šiat a pokrstení si obliekli nový odev. Keď sa človek vymaňuje z hriechu a zakúsi víťazstvo na ním, postupne sa v ňom začína rozvíjať citlivosť na duchovné podnety. Toto je akoby nový odev, ktorý si oblieka a ktorý     takmer automaticky v človeku zvyšuje citlivosť na pravdu, dobro a krásu.

I pri dôležitých stretnutiach môže dôjsť k objavom právd viery práve prostredníctvom zážitku, atmosféry či vizuálnych a akustických vnemov. Zrazu sa nás z toho, čo vnímame, niečo dotkne, niečo nás osloví. Ťažko sa o tomto momente hovorí. Podobne je to i s umeleckým dielom. Môžeme popísať externú formu diela, ale prečo sa nás dotklo, to jednoducho presahuje naše verbálne schopnosti.       

3. Vytvárať jednotu

Voľakedy bol zvyk darovať si ako znak priateľstva s inou osobou keramickú tabuľku rozlomenú na dve časti. To bolo výstižným symbolom priateľstva a jeho najhlbšej podstaty. Nech boli časti tabuľky hocijako rozdielne a priam vo všetkých záhyboch rozlomenej plochy protichodné, predsa zapadali do seba. Toto je podstatou jednoty. Príbuznosť v rozdielnosti. Práve táto podobnosť v nepodobnosti vyvoláva radosť z druhého a tým aj radosť zo spoločného stretnutia. Veľmi dôležitým znakom jednoty je mať účasť na duševnom a duchovnom živote toho druhého. Prejavuje sa to cez vzájomné načúvanie, čakanie, ale aj chvíle ticha, ktoré sú prejavom hlbokého a vzájomného prijatia.

Jednota sa neraz komunikuje pohľadom. Nikdy nezabudnem, ako mi moja matka hovorila o stretnutí so svätým pápežom Jánom Pavlom II. Prijal ju na osobitnú návštevu ako matku troch kňazov už v pokročilom štádiu svojej choroby. Nevládal s ňou komunikovať a ani to nebolo potrebné. Svojím hlbokým pohľadom sa zahľadel do jej očí a to bolo pre ňu viac, než akékoľvek slová. Pocítila jeho duchovnú i ľudskú blízkosť. Takmer prorockým pohľadom jej akoby predpovedal podobnú budúcnosť. Obaja odišli k Nebeskému Otcovi na nedeľu Božieho milosrdenstva.

Milí priatelia, o niekoľko dní navštívi Slovensko pápež František. Skúsme sa na toto stretnutie disponovať prípravou vlastného srdca, ktorá vedie k vnímavosti a k jednote s ním.