Súčasné vzťahy medzi katolíckou a židovskou komunitou na Slovensku - PODCAST

Maroš Borský, PhD., riaditeľ Židovského kultúrneho inštitútu a Židovského komunitného múzea v Bratislave, je tajomníkom Komisie pre dialóg s Katolíckou cirkvou za Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Na otázku, ako hodnotí súčasné vzťahy medzi židovskou komunitou a katolíckou komunitou na Slovensku odpovedá takto:

„Ak by som to zhrnul, neboli nikdy lepšie. Samozrejme, je tam veľa nevypovedaných kapitol a príbehov z minulosti, a niektoré sú veľmi smutné. Ale môžem povedať, že v posledných piatich rokoch sme naštartovali naozaj nadštandardné vzťahy medzi vedením Židovskej komunity a Katolíckej cirkvi.

Vznikla táto základná edícia textov židovsko-kresťanského a židovsko-katolíckeho dialógu, organizovali sme spoločné konferencie, kolokviá, vznikol vzdelávací program na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity „Otvárame dvere“.

Vznikli komisie pre vzájomnú komunikáciu medzi Katolíckou cirkvou a Židovskou komunitou. A takisto v roku 2017 sme uskutočnili veľmi dôležitú spoločnú cestu do Ríma, kde sme boli prijatí pápežom Františkom a vrchným rímskym rabínom Di Segnim.“

Lucia Hidvéghyová, PhD. akademicky pôsobí na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, venuje sa judaizmu a židovsko-kresťanským vzťahom. Je prekladateľkou dokumentov obnoveného dialógu medzi židmi a kresťanmi, súhrnne vydaných v publikácii Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím. Do slovenčiny predkladala aj knihu rozhovorov pápeža Františka s argentínskym rabínom Abrahamom Skorkom.

Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím (celý text)

Kniha Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím (Spolok sv. Vojtecha, 2018, 388 s.) prináša v slovenčine pramene obnoveného dialógu medzi židmi a kresťanmi. Je výsledkom spolupráce komisií Konferencie biskupov Slovenska a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Obsahuje desať dokumentov, počnúc textom Desať bodov zo Seelisbergu (1947), ktorý stál pri zrode Medzinárodnej rady kresťanov a židov, ďalej spisy Učiteľského úradu Cirkvi a napokon vyhlásenie ortodoxných rabínov Medzi Jeruzalemom a Rímom (2017).

V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas - Vatican News Lucia Hidvéghyová predstavuje význam publikácie a svoju osobnú skúsenosť s ňou. Prinášame jej odpoveď na nasledujúcu otázku:

- Podieľali ste sa na vydaní vzácnej publikácie „Od Seelisbergu po Jeruzalem a Rím“. Mohli by ste predstaviť tento konkrétny plod vzájomného dialógu, túto publikáciu?

„Bolo to veľké privilégium a musím povedať, že aj fascinujúce dobrodružstvo, pretože aj keď dokumenty vyšli naraz, v jednej knižke, vznikali 70 rokov. Tým, že som ich študovala, editovala, niektoré prekladala a písala úvodnú štúdiu o nich, mala som pocit, že sa stretávam so všetkými tými ľuďmi, ktorí ich písali od roku 1947, z ktorého je prvý dokument, Desať bodov so Seelisbergu až po rok 2017, keď vyšiel dokument Medzi Jeruzalemom a Rímom. Na stretnutie do Seelisbergu boli pozvaní židia aj kresťania, ktorí sa zamýšľali nad tým, čo učia kresťania o židoch a judaizme, aký majú k nim postoj, keď bola možná tragédia šoa v európskych krajinách s kresťanskou tradíciou. Oni položili základ dialógu.

Ďalšie dokumenty: Zhruba o 20 rokov, na Druhom vatikánskom koncile vznikol – síce kratučký, ale s nesmiernym potenciálom – štvrtý bod deklarácie Nostra aetate o postoji Cirkvi k židom a judaizmu. To potom spustilo lavínu, hoci pomaly, ale isto. Tvorili sa ďalšie dokumenty, pretože vo Vatikáne vznikla Komisia pre náboženské vzťahy so židmi, ktorá doteraz vydala štyri dokumenty. Všetky sú tu publikované.

Zároveň s nimi aj rozsiahly dokument Pápežskej biblickej komisie, ktorá prispela k vzájomnému prehĺbeniu najmä biblického židovsko-kresťanského dialógu. Je z roku 2001, Židovský ľud a jeho Sväté písma v kresťanskej Biblii. Už samotný názov prezrádza, o čo v ňom asi ide.

Čo je dôležité – a vonkoncom to nie je štandard – sú tu publikované aj tri dokumenty, ktoré predstavujú židovskú odpoveď na pohyb v Cirkvi. V roku 2000 prvýkrát považovali za potrebné vyjadriť určitú odozvu židovskí akademici a niektorí reformovaní rabíni. Dokument sa volá Dabru emet, čo znamená „hovorte pravdu“. Potom ortodoxní rabíni v roku 2015 a 2017 v ďalších dokumentoch, ktoré majú veľmi symbolické názvy. Prvý sa volá Plniť vôľu nášho Otca na nebesiach. Hoci je to oslovenie zo židovskej tradície, je nesmierne blízke aj nám kresťanom, ktorí sa modlíme modlitbu Otčenáš.

Dokumenty ortodoxných rabínov vyjadrujú, že vnímajú podanú ruku zo strany Cirkvi a chcú na ňu odpovedať. Ich odpoveď je veľmi krásna a inšpirujúca. Ukazuje, že židia nepokladajú kresťanstvo za nejakú náhodu, alebo omyl, dokonca si uvedomujú, že máme nie len spoločného Otca, ale – keď počúvame Boží hlas – máme aj spoločné poslanie, ktoré musíme plniť spolu. Nikto z nás ho neuskutoční sám.“

Rozhovor pripravil Jozef Bartkovjak SJ

(Bude doplnený prepis ďalších častí rozhovoru)