Ahmed Al-Tajíb: Encyklika Fratelli tutti je dôležitá aj pre moslimov

„Každý z nás objavil veľký duchovný a myšlienkový súlad ohľadom kríz, ktoré trápia súčasného človeka...“ skonštatoval veľký imám Ahmed Muhammad Al-Tajíb, ktorý v dňoch svojej prítomnosti v Ríme, kde sa zúčastnil na niektorých významných podujatiach po boku pápeža Františka a ďalších náboženských predstaviteľov. Navštívil aj Vatikánsky rozhlas - Vatican News a odpovedal na niekoľko otázok v kontexte práve uplynutého roka po vydaní encykliky Fratelli tutti.

Veľký imám popísal vývoj týmito slovami: „Po zvolení nášho drahého brata pápeža Františka sa Al-Azhar chopil iniciatívy zablahoželať mu, a dostali sme od Františka krásnu odpoveď. Odpoveď, ktorá nás povzbudila k tomu, aby sme znova začali vzťah. A tak som sa rozhodol navštíviť pápeža vo Vatikáne v máji 2016. Počas tejto návštevy každý z nás objavil veľký duchovný a myšlienkový súlad ohľadom kríz, ktoré trápia súčasného človeka, a najmä voči chudobným, sirotám, chorým, vdovám, obetiam vojen a bezdomovcom.“

„Táto harmónia medzi ním a mnou,“ pokračoval ďalej Ahmed Al-Tajíb, „môže veľa prispieť k zmierneniu týchto kríz. Od tej chvíle už nebolo žiadneho zaváhania. Ja osobne som neváhal podať ruku. Od prvej minúty nášho stretnutia s ním som sa utvrdil v tom, že je to človek pokoja a ľudskosti „par excellence“. Všetko napredovalo dobre a v priebehu troch rokov sme absolvovali šesť špičkových stretnutí. Pri piatom z nich sme podpísali Dokument o ľudskom bratstve.“

Veľký imám zdôraznil, že „posolstvo náboženstva môže priniesť želané ovocie len vtedy, ak ho hlásajú veriaci, ktorí sú zmierení ponajprv medzi sebou. Medzi tými, ktorí prinášajú toto posolstvo ľudstvu, musí vládnuť mier, harmónia a spolupráca. Ak totiž medzi nimi vládne rozdelenie a konflikt, nie sú schopní odovzdať ľuďom posolstvo pokoja. Poznáme známe príslovie, ktoré hovorí: Kto niečo nemá, nemôže to dať.“

O encyklike Fratelli tutti, ktorá vyšla pred rokom, Ahmed Al-Tajíb povedal:

„Táto encyklika má určite obrovský význam, obzvlášť v tomto období, či už pre moslimov ako aj pre nemoslimov. Môžem povedať, že táto encyklika zapadá do rámca našich stretnutí a je nimi inšpirovaná. Spomína to sám pápež, myslím že v predslove. Encyklika sa uberá tým istým smerom, teda k dialógu a spolužitiu medzi ľuďmi: je to skrátka výzva k uplatňovaniu morálnych princípov náboženstiev na vytvorenie skutočného bratstva, v ktorom nie je miesto pre diskrimináciu na základe náboženských rozdielov, konfesie, rasy, pohlavia, alebo pre iné formy netolerancie. Encyklika je užitočná pre moslimov a zároveň pre ostatných, pretože hovorí, že všetci sme bratia. Korán moslimom hovorí: máte bratov a ste si rovní v ľudskosti. My hovoríme, že človek je podobný alebo rovnaký ako ja a je mojím bratom v ľudstve. Môže byť bratom v náboženstve, ale môže byť pre mňa aj bratom v človečenstve“.

Ohľadom úlohy náboženstiev pri podpore mieru a bratstva, v boji proti nenávisti a terorizmu, veľký imám uviedol:

„Tvrdiť, že náboženstvá, ako ich zjavil Najvyšší Boh, boli v dejinách príčinou vojen, je nepresné, pretože to, čo sa nazýva konfliktmi v mene náboženstva, sú v skutočnosti politické konflikty, ktoré si ukradli meno od náboženstva tým, že ho zaťažili skazenými interpretáciami na dosiahnutie svetských koristí a záujmov, ktoré nemajú so skutočným náboženstvom žiadnu, ani vzdialenú súvislosť. Musím povedať, že tí, ktorí dnes šíria nenávisť medzi ľuďmi a praktizujú násilie a krviprelievanie v mene náboženstva alebo Boha, sú klamári a zradcovia náboženstiev, ktorých zástavy vztyčujú, bez ohľadu na to, v mene ktorých náboženstiev, doktrín alebo vyznaní hovoria.“

Na záver rozhovoru, na otázku o dôstojnosti žien a znepokojujúcich signáloch, ktoré svedčia o opätovnom náraste fundamentalizmu, ktorý nerešpektuje ženy, Ahmed Al-Tajíb odpovedal:

„To, čo sa deklaruje v Dokumente o ľudskom bratstve, je tým, čo ustanovuje islam ohľadom úcty k žene a plného rešpektovania jej práv. Okrem toho potvrdzujem, že nikto nemôže ženám odňať ani jedno z ich práv, ktoré ustanovil prorok islamu Mohamed, a ktoré sa nachádzajú v jeho jasnej a súhrnnej vete: „Ženy sú si rovné s mužmi“... Zoči-voči tejto pravde nemôže žiadny moslim verný svojej viere odňať ženám práva zaručené islamom. Musíme povedať, že všetko, čo sa dnes v tejto oblasti uvoľňuje, nie je nič iné ako víťazstvo nad prekonanými a zastaranými zvykmi a obyčajmi, ktoré škodia zákonu islamu a jeho pravidlám.“

Napokon veľký imám zdôraznil, že „je potrebné rozlišovať“ medzi „právami vymodelovanými súčasnými civilizáciami ignorujúc náboženskú morálku a cítenie ľudskej prirodzenosti, a inými právami formulovanými v spoločnostiach, v ktorých je náboženstvo pevným základom pri budovaní kultúry a štýlov života.“

-mh, jb-