Východní katolíci v Grécku od návštevy pápeža očakávajú posilnenie identity

Katolíci na území Grécka len 1,22 percenta obyvateľstva, v takmer 11-miliónovej krajine ich celkový počet predstavuje 133 tisíc. Okrem veriacich latinského obradu sú medzi nimi prítomní aj východní katolíci, ktorí majú v Grécku svoj exarchát. Na jeho čele je od roku 2016 apoštolský exarcha Mons. Manuel Nin, titulárny biskup carcabijský. Pochádza zo Španielska, má 65 rokov a je členom rehole benediktínov.

Pred návštevou pápeža Františka Mons. Manuel Nin priblížil pre Vatican News pozadie národnostne pestrej východnej katolíckej komunity. Prinášame rozhovor s ním, ktorý pripravil o. Felipe Herrera-Espaliat:

- Ako je zložená Katolícka cirkev byzantského obradu v Grécku a aké je jej zastúpenie v miestnej Cirkvi?

Východný katolícky exarchát existuje už takmer sto rokov, 

zrodil sa po príchode východných katolíckych utečencov z Turecka a v súčasnosti má dve farnosti, jednu v Aténach, v katedrále, ktorá je farnosťou, a druhú na severe, 450 kilometrov vzdialenú, v malej dedinke Giannitsa (Γιαννιτσά), neďaleko Solúna. Exarchát tvorí biskup a osem kňazov.

Exarchát tvoria tri komunity: grécka, ukrajinská a chaldejská. Ukrajinskú komunitu tvoria východní katolíci, ktorí prišli do Grécka najmä po páde komunizmu na Ukrajine. A chaldejská komunita, Sýrčania, sú východní katolíci, tiež sýrskeho obradu, ktorí prišli do Atén zo Sýrie a Iraku, utekajúc pred vojnou. Väčšina z nich sú utečenci, ktorí prišli do Atén. Tieto tri komunity dnes tvoria gréckokatolícky exarchát.

Grékov je okolo 3500, Ukrajinci sú početnejší, sú to najmä ženy, ktoré pracujú v Aténach... ale sú tu už aj veriaci, ktorí sa narodili v Grécku, založili si tu rodiny, takže komunita sa rozrastá. Možno 4 500 až 5 000 ľudí.

- Akú rolu zohráva prítomnosť tejto cirkvi, síce maličkej, no ako matky, ktorá prijíma svoje trpiace deti?

Tento rozmer prijatia týchto utečencov v dobročinnej láske 

nás vracia k našim počiatkom. Pred sto rokmi sme prišli ako utečenci z Turecka, takže naši veriaci si v srdci nesú toto prijatie, poskytnutie pomoci, túto drámu, keď museli utiecť z vlastného domova, od vlastnej rodiny kvôli vojne, chudobe, prenasledovaniu. Preto je dôležitým pastoračným a kresťanským rozmerom pomáhať týmto etnikám, utečencom v Grécku.

- Ako sa pripravujete a čo očakávate od návštevy pápeža Františka?

Naše komunity sa pripravujú na prijatie pápeža, aj keď kvôli Covidu sa naši veriaci už zmierili s tým, že ho budú sledovať v televízii alebo v miestnosti s obrazovkou. Kapacita sály, kde bude Svätý Otec v nedeľu sláviť omšu, sa z dôvodu Covidu znížila na polovicu. Gréckokatolícke spoločenstvo sa však pripravuje na prijatie Petrovho nástupcu, s ktorým je v plnom spoločenstve. Pre nás to bude moment na zdôraznenie našej katolíckosti, nášho cítenia sa v spoločenstve s celou Katolíckou cirkvou, ktorá miluje a rešpektuje našu liturgickú a duchovnú rozmanitosť. Návšteva Petrovho nástupcu nám dáva cítiť sa viac katolíckejší, univerzálnejší.

- Ako vnímate túto záľubu pápeža Františka všímať si komunity na periférii?

Cítime sa byť privilegovanými deťmi Cirkvi, keďže nám pápež venuje návštevu. Nenavštevuje veľké, početné, oveľa silnejšie spoločenstvá, ale navštevuje cirkvi na periférii, oveľa menšie, s mnohými ťažkosťami. Ale napriek nim nás návšteva Petrovho nástupcu utvrdzuje vo viere a utvrdzuje nás v láske, v tom pastoračnom rozmere dobročinnej lásky, ktorý formuje našu Cirkev.

-jb-