História fatimského zasvätenia Ruska Nepoškvrnenému Srdcu

Božia Matka pri zjavení 13. júla 1917 vo Fatime žiadala o zasvätenie Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu. Zároveň uviedla, že ak sa tejto žiadosti nevyhovie, Rusko bude šíriť „svoje bludy do celého sveta“, podporovať vojny a prenasledovanie Cirkvi. Ako dodala, „mnohí dobrí ľudia budú mučení, Svätý Otec bude musieť veľa trpieť, rôzne národy budú zničené“.

Ako prvý pápež vykonal akt zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie až pápež Pius XII. Najprv 31. októbra 1942 Nepoškvrnenému Srdcu zasvätil celý svet a o desať rokov neskôr, 7. júla 1952, mu zasvätil národy Ruska v apoštolskom liste Sacro vergente anno:

„Tak ako sme pred niekoľkými rokmi zasvätili celý svet 

Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, tak teraz osobitným spôsobom zasväcujeme všetky národy Ruska tomu istému Nepoškvrnenému Srdcu.“

Zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu obnovil pápež Pavol VI. 21. novembra 1964 za prítomnosti otcov Druhého vatikánskeho koncilu. V roku 1981 pápež Ján Pavol II. zostavil modlitbu, ktorú nazval „aktom zverenia“. Bola súčasťou jeho slávnostného prejavu pri príležitosti Slávnosti Zoslania Ducha Svätého v Bazilike Santa Maria Maggiore 7. júna 1981. Text modlitby znie:

„Ó, Matka ľudí a národov, ty poznáš všetky ich utrpenia a ich nádeje, ty matersky cítiš všetky zápasy medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou, ktoré otriasajú svetom, prijmi naše volanie adresované v Duchu Svätom priamo tvojmu srdcu a objím láskou Matky a služobnice Pána tých, ktorí toto objatie najviac očakávajú, a s nimi aj tých, ktorých zverenie osobitne očakávaš. Vezmi pod svoju materinskú ochranu celú ľudskú rodinu, ktorú ti, Matka, s láskou zverujeme. Nech sa priblíži čas mieru a slobody, čas pravdy, spravodlivosti a nádeje pre všetkých.“

Túto modlitbu zverenia zo 7. júna 1981 zopakoval sv. Ján Pavol II. aj vo Fatime 13. mája 1982. Neskôr, aby však plnšie a jasnejšie odpovedal na žiadosť Panny Márie, počas Svätého roka vykúpenia 25. marca 1984 na Námestí sv. Petra Ján Pavol II. v duchovnom spojení so všetkými biskupmi sveta, ktorých vopred „zvolal“, zveril všetky národy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Urobil tak na pamiatku toho fiat, ktoré vyslovila Panna Mária v okamihu Zvestovania.

„A preto, Matka ľudí a národov, 

ty, ktorá poznáš všetky ich utrpenia a nádeje, ty, ktorá materinsky cítiš všetky boje medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou, ktoré otriasajú súčasným svetom, prijmi naše volanie, ktoré pohnutí Duchom Svätým adresujeme priamo tvojmu Srdcu: prijmi s láskou Matky a služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý ti zverujeme a zasväcujeme, plní starosti o pozemský a večný osud ľudí a národov. Osobitným spôsobom ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktorí toto zverenie a zasvätenie osobitne potrebujú.“

V júni 2000 Svätá stolica zverejnila tretiu časť fatimského tajomstva a vtedajší sekretár Kongregácie pre náuku viery arcibiskup Tarcisio Bertone zdôraznil, že sestra Lucia v liste z roku 1989 osobne potvrdila, že tento slávnostný a univerzálny akt zasvätenia z roku 1984 zodpovedal tomu, o čo žiadala Panna Mária.

-zk-