Ľvovský arcibiskup: Prijímame utečencov a modlíme sa aj za Rusko

„Tu vo Ľvove robíme strategicky dve veci: bratsky prijímame množstvo utečencov, ktorí sú vystrašení a všetko potrebujú, a modlíme sa za mier, áno, modlíme sa aj za Rusko, za obrátenie sŕdc tých, ktorí vedú vojnu,“ odpovedá na mobilný telefón Mons. Mieczysław Mokrzycki, arcibiskup latinskej arcidiecézy Ľvov, keď koordinuje akcie v teréne, aby poskytol pomoc „rieke ľudí, ktorí sem prúdia, do západnej časti Ukrajiny, aby unikli pred vojnovým šialenstvom“.

V súčasnosti, ako hovorí, „vojna neprišla do Ľvova s násilím zbraní, ale zažívame jej nemilosrdnú krutosť cez tváre, príbehy utečencov“. Prichádzajú najmä z Charkova, Kyjeva, Mariupoľa, hovorí, „ale aj z miest a dedín, ktoré ešte neboli napadnuté. Strach z uviaznutia vo vojenskom zovretí je veľký, a tak sa ľudia uprostred tisícok ťažkostí vydávajú na cestu, spoliehajúc sa na nádej.“

Ľvov - Ľviv - je „bránou do Poľska“, zdôrazňuje arcibiskup, „a mnohí Ukrajinci našli alebo sa snažia nájsť záchranu za hranicou“: hovorí sa už o 350 000 ľuďoch prijatých na poľskom území. Žiaľ, „na prekročenie hranice sa čaká najmenej tri dni v rade“. A „teraz je tu zima, je tu sneh".

Okrem toho hrozí, že táto „rozvodnená rieka hľadajúca záchranu ochromí cesty do Poľska, čo by mohlo byť vážnym problémom v čase príchodu základnej humanitárnej pomoci“.

Na tieto praktické otázky sa snaží odpovedať latinská arcidiecéza vo Ľvove. „Sendviče a teplý čaj sú práve teraz zásadne dôležité,“ hovorí arcibiskup Mokrzycki, keď ide navštíviť tých, ktorí si pripravujú pivnice a úkryty zo strachu pred náhlym útokom. „Zorganizovali sme tiež kurzy prvej pomoci pre kňazov, rehoľníkov a laikov pôsobiacich v našej Cirkvi, aby sa v prípade ohrozenia mohli adekvátne postarať o zranených.“

Práca v teréne sa osobitne zameriava na deti, rodiny a starších ľudí. „Všetky naše zariadenia sú už otvorené pre utečencov, všetky! Pastoračné centrá a rehoľné domy, farnosti a miesta pomoci pre ľudí s postihnutím, pre najchudobnejších.“

To však nestačí: „Pripravujeme sa na príchod nových ľudí, robíme všetko, čo je v našich silách: všetci naši ľudia sú zmobilizovaní, aj naše domy sú otvorené.“ Dodáva, že v meste „už nie sú žiadne voľné byty, vrátane tých, ktoré zostali neobývané po odchode študentov kvôli covidu. Teraz sú obsadené všetky nájomné obytné priestory. Dokonca aj prázdne domy v dedinách v okolí Ľvova boli obsadené ľuďmi, ktorí utiekli od frontovej línie“.

„Vo Ľvove nechýbajú potraviny ani voda,“ ubezpečuje arcibiskup a približuje doterajšiu situáciu. „Áno, zatiaľ sme dobre zásobovaní, ale je nám jasné, že ak by situácia nabrala rýchly spád, ako v Kyjeve, bolo by to dramatické. Žijeme v situácii, ktorú nikto z nás nepredpokladal.“

Je pravda, že Ukrajina tieto situácie bohužiaľ pozná, vysvetľuje arcibiskup. Nemyslel si však, že by ich prežil znova. „Naši starší ľudia vedia, čím tu bola Druhá svetová vojna. I tí menej starí mali do činenia s komunizmom. Naši ľudia vedia, čo sa stane, keď je národ napadnutý“.

A predsa má Mons. Mokrzycki slová nádeje, dôvery, ktoré nepodliehajú pokušeniu nenávisti: „Dôverujem Pánovi, neprestajne pozývam ľudí, aby sa modlili k Panne Márii ako Kráľovnej pokoja.“

A tiež, „všetci sme hlboko vďační Svätému Otcovi za jeho slová, za jeho pozvanie k pôstu a modlitbe za pokoj,“ hovorí arcibiskup Mokrzycki a pokračuje: „Práve teraz, tvárou v tvár skutočne ťažkej situácii, ešte viac z celého srdca dúfam, že pápež František - jedného dňa, ktorý nie je ďaleko - bude môcť navštíviť Ukrajinu na púti pokoja a jednoty, podobne ako to bolo v roku 2001, keď ju navštívil svätý Ján Pavol II.“ To by bol dôležitý bod obratu „pre všetkých Ukrajincov, nielen pre katolíkov“.

A tak sa arcibiskup Mokrzycki na chvíľu opäť vcítil do kože „dona Mietka“, mladého osobného sekretára pápeža Wojtyłu: „Spomínam si, akoby to bolo teraz, na tú cestu, ktorá sa zdala nemožná a ktorá sa uskutočnila pred takmer dvadsaťjeden rokmi v Kyjeve a tu vo Ľvove... Pre náš ľud bol pápež vždy „skalou“, ktorej sa držal, najmä v najťažších chvíľach. Aj teraz je to tak. Sme spojení s pápežom v modlitbe a spolu s ním prosíme Boha, Máriu, o dar pokoja.“

Modliac sa aj za Rusko, aby sa tí, čo vedú vojnu, obrátili k pokoju.

(Zdroj: L’Osservatore Romano)

-jb-