Rektor slovenského kolégia Pavol Zvara: Slováci reštartovali pútnický život Ríma
ThDr. Pavol Zvara dáva nazrieť do prípravy púte a približuje jej momenty spojené s cyrilometodskými miestami v Ríme - Bazilikou sv. Klementa a Kostolom sv. Cyrila a Metoda v slovenskom kolégiu. Pripomína aj 70. výročie umiestnenia slovenského oltára nad hrob sv. Cyrila, ktoré bude už o mesiac, 5. júna.
Práve slovenskú ďakovnú púť, ktorej ťažiskom bola audiencia u Svätého Otca Františka a slávenia v bazilikách sv. Petra a sv. Pavla, vnímali vatikánske úrady ako reštart pútnického života vo Večnom meste po útlme spôsobenom pandémiou, hovorí rektor Zvara.
Rozhovor nahrávaný 2. mája 2022 v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda pripravil P. Jozef Bartkovjak SJ.
Slovenská ďakovná púť do Večného mesta neobišla ani Pápežské slovenské kolégium a ústav sv. Cyrila a Metoda. O tom nám porozpráva jeho rektor o. Pavol Zvara.
V podstate celý týždeň sme prijímali pútnikov, jednotlivé zájazdy, ktoré prichádzali zo slovenských miest a obcí, z farností, a tak ako bývalo zvykom aj pred kovidovou krízou, mali u nás svätú omšu a potom výklad o dejinách nášho domu. Samozrejme my, ktorí tu bývame v dome, sme sa zapájali do týchto aktivít. Naši kňazi sprevádzali viaceré skupiny v meste, vysvetľovali históriu Ríma, jednotlivé miesta významné pre našu vieru. Spolupracovali sme aj s Konferenciou biskupov Slovenska na príprave jednotlivých slávení a organizačnom zabezpečení celej púte.
- Dalo by sa povedať, že bodkou za púťou boli vešpery tu, v kolégiu. Ako to prebiehalo?
V nedeľu sme slávili svätú omšu v Bazilike sv. Pavla
doobeda o 10. hodine, potom popoludní sa biskupi aj sprievod, a samozrejme aj množstvo veriacich, presunuli do Baziliky sv. Klimenta, kde bol akatist na počesť sv. Cyrila a Metoda. Po ňom sa časť delegácie presunula aj do nášho kolégia a tu, v Kostole sv. Cyrila a Metoda, večer o 18.30 zazneli slávnostné vešpery, ktorým predsedal Mons. František Rábek. Týmito vešperami sa ukončila oficiálna časť púte, aj keď vieme, že viaceré pútnické skupiny ešte ďalej zostali v Ríme a pokračovali v prehliadkach pamiatok a miest spojených s našou vierou a s mučeníkmi, ktorí tu obetovali svoj život.
- Pri akatiste v Bazilike sv. Klimenta modlitba prebiehala v hornej lodi, kde sa nachádza aj kaplnka s výjavmi zo života sv. Cyrila a Metoda, a potom nasledovalo zostúpenie do podzemia, kam sa nedostalo až tak veľa ľudí. Možno by sme si mohli povedať o tom, ako ste si tam uctili hrob sv. Cyrila.
Keďže stále platia kovidové predpisy, tak do krypty Baziliky sv. Klimenta je vstup len na registráciu, ktorá sa musí urobiť on-line, ale v tomto prípade pátri dominikáni urobili výnimku, keďže išlo o národnú púť, a dovolili, aby tam naši otcovia biskupi mohli zostúpiť. Na tomto mieste sme zaspievali viaceré hymnické piesne, pomodlili sme sa modlitbu Otčenáš v staroslovienčine, a zotrvali v tichej modlitbe za našu Cirkev, za našich veriacich, za náš národ, za spásu našich duší. Bolo to veľmi silné, veľmi dojemné.
- Práve na tomto mieste sa nachádza aj oltár, ktorý si tento rok osobitne všímame: uplynulo 70 rokov od jeho inštalácie. Mohli by ste priblížiť okolnosti vzniku tohto slovenského oltára?
V Bazilike sv. Klementa sa nachádza hrob, ktorý archeológovia identifikovali ako miesto, kde bol pochovaný sv. Cyril, ktorý zomrel 14. februára 869 tu v Ríme, a z veľkej úcty voči nemu Rimania ho pochovali v bazilike, ktorá bola zasvätená sv. Klementovi, štvrtému pápežovi v poradí. V minulom storočí sa podarilo tieto miesta identifikovať, a bol tam urobený archeologický výskum, ktorý viedli pátri dominikáni. V roku 1927 nad týmto miestom bola umiestnená mozaika, ktorú daroval bulharský národ, s podobizňou sv. Cyrila. V roku 1950 navštívili toto miesto Slováci z USA a Kanady, a videli, že by bolo dobré, aby bolo skultivované, upravené, aby tam mohli naozaj naši veriaci prichádzať a pokloniť sa na tomto konkrétnom mieste, kde bol pochovaný sv. Cyril. A tak vznikla iniciatíva, ktorú viedli predovšetkým Michal Sinčák a Mons. Klement Mlynarovič, ktorý bol predsedom Združenia slovenských katolíkov v USA, a za spolupráce slovenských kňazov tu v emigrácii sa im podarilo toto miesto upraviť. A práve 5. júna 1952 bol na tomto mieste odhalený nový oltár a zároveň bol dedikovaný, aby sa na ňom mohli sláviť sväté omše, aby mohol byť naozaj dôstojnou pripomienkou miesta, kde bol pochovaný sv. Cyril. Takže v tomto roku si pripomíname 70 rokov od inštalácie tohto, mohli by sme povedať, slovenského oltára nad hrobom sv. Cyrila.
- Máte aj nejaké obrázky, ktoré rozdávate?
Áno, pripravili sme aj v tomto roku pohľadnicu,
dvojpohľadnicu, ktorá predstavuje sv. Cyrila a Metoda z mozaiky v našom kostole tu v Ríme. Tvorí ju fotografia, na ktorej je zobrazený práve oltár, ktorý v tomto roku bude sláviť 70. výročie svojej inštalácie a požehnania.
- Keby sme sa chceli ešte trošku pozrieť do zákulisia: ako sa organizovala táto slovenská púť, tu na pôde Ríma?
Príprava púte sa začala hneď po návšteve Svätého Otca na Slovensku. Na jeseň začala komunikovať Konferencia biskupov Slovenska s jednotlivými úradmi, ktoré sa starajú o baziliky v Ríme. Táto aktivita sa zintenzívnila po novom roku. Samozrejme všetky veci treba dopredu premyslieť, a gro tejto činnosti vykonávala Konferencia biskupov Slovenska, kde hlavnú zásluhu určite mal dôstojný pán Ivan Ružička, ktorý je výkonným tajomníkom Konferencie biskupov Slovenska. On koordinoval potom činnosť ďalších spolupracovníkov. Predstavuje to viaceré oblasti: záležitosť, ktorá sa dotýka prenosov, fotografovania, nahrávania, teda masmediálna časť; potom technická časť - zabezpečenie miest na sedenie, presuny z jednotlivých častí, z Auly Pavla VI. do Baziliky sv. Petra; potom liturgická časť, ktorú mal na starosti dôstojný pán Vladimír Kiš, a hudobná časť, ktorou sa zaoberal Mgr. Vladimír Kopec spolu so svojimi spolupracovníkmi. No a niektoré veci sme im pomáhali my, ktorí žijeme tu v Ríme, pretože je to jednoduchšie navštíviť tieto jednotlivé úrady bezprostredne a komunikovať priamo, takže aj do tohto sme boli zapojení.
Čo mňa osobne povzbudilo a bolo pre mňa veľmi pekným, bola aj angažovanosť vatikánskych úradov a zamestnancov, ktorí majú na starosti baziliky, ich ochota, ústretovosť, naozaj taká milá pozornosť. A viackrát zaznelo aj to, že táto púť je prvou väčšou udalosťou po kovidovej pandémii - samozrejme okrem slávení, ktoré bývajú pravidelne podľa liturgického roka, najmä veľkonočné slávenie – takže my, Slováci, sme mali tú vzácnu príležitosť akosi znova naštartovať aj pútnicky život v Ríme. Pretože naozaj tých pútnikov zo Slovenska prišlo veľmi veľa a veľmi milo ma to prekvapilo, aj predstaviteľov Vatikánu alebo spolupracovníkov, ktorí tam pracujú.
- Aké budú v kolégiu najbližšie udalosti? Záver akademického roka?
Môžeme povedať, že ten rok naozaj prebieha veľmi rýchlo, že dni a týždne utekajú. Naši kňazi sa teraz pripravujú na skúšky - záverečné skúšky v letnom semestri. Jeden z našich kňazov bude končiť svoje štúdiá doktorátom z cirkevného práva. Na záver akademického roka vždy mávame slávnostné Te Deum, kedy spoločne ďakujeme za dary, ktoré nám Boh udelil - dary Ducha Svätého, ale aj za to, že sme mohli aj tento rok prežiť celkom v pokoji, a že kňazi sa mohli venovať tomu, na čo prišli do Ríma, štúdiu, aby mohli potom obohatiť diecézy, z ktorých pochádzajú, a tak pomáhať nášmu Božiemu ľudu.
- Dá sa povedať, že tento posledný rok bol oproti iným rokom ešte bohatší?
Áno, môžeme naozaj povedať, že v tomto roku sme - myslím tým akademický rok - mali viaceré významné udalosti. Jednak to, že vlani sme si pripomínali 60 rokov od založenia Ústavu sv. Cyrila a Metoda, ktorý vznikol 8. januára 1961. Okrem toho vlani na jeseň sme si pripomínali aj 40. výročie návštevy sv. Jána Pavla II. v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metóda: konkrétne sa to odohralo 8. novembra a bola to jeho prvá návšteva mimo Vatikánu po atentáte, ktorý bol spáchaný na neho 13. mája 1981. Išlo o veľmi významnú udalosť, bolo to veľké povzbudenie pre všetkých, ktorí tu žili, ale ktorí sem aj prišli a spolupracovali s týmto domom. A môžeme povedať, že to bola prvá návšteva pontifexa na „pôde Slovákov“ a stretnutie so slovenským národom.
- Počul som, že pripravujete aj publikáciu.
Publikáciu pripravuje Slovenský historický ústav v Ríme v spolupráci s nami a bude predstavovať výber fotografií, ktoré zachytávajú návštevu Jána Pavla II. v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Predpokladáme, že táto publikácia by mala vyjsť niekedy koncom jari - začiatkom leta, a bude takou milou pripomienkou tých vzácnych chvíľ, keď Ján Pavol prišiel medzi našich predchodcov, ktorí žili v emigrácii, povzbudil ich v ich činnosti, povzbudil ich, aby prežívali svoju vieru a pamätali aj na tých, ktorí zostali za hranicami, a modlili sa za slobodu a za možnosť slobodne vyznávať vieru v Pána Boha.
- V kolégiu ste okrem toho privítali aj niektoré delegácie alebo osobnosti verejného života.
Áno, teraz na jar sme privítali delegáciu premiéra vlády Slovenskej republiky, pána Eduarda Hegera so sprievodom, a pri príležitosti národnej púte navštívila náš dom aj delegácia Národnej rady Slovenskej republiky na čele aj s jej predsedom. Spolu s nimi nás navštívila aj delegácia Konferencie biskupov Slovenska, v ktorej boli aj príslušníci a zástupcovia iných kresťanských cirkví, zástupcovia židovskej náboženskej obce, a boli v nej prítomní - čo nás veľmi potešilo - aj členovia ukrajinského národa, ktorí mohli trošku pookriať aj v Ríme a spoznať jeho krásy a jeho miesta. V uplynulom období sme aj v našom dome mali zástupcov ukrajinského národa, ktorým sme poskytli miesto, ubytovanie, a takto sme aspoň trochu mohli prispieť a pomôcť tým, ktorí sú naozaj vo veľkej núdzi.
-jb, mh-
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
