Peter Dufka SJ: Ukazovatele prítomnosti Ducha Svätého v nás

Sv. Augustín  rozlišuje medzi telom, dušou a duchom človeka. Duša sa zaoberá tým, čo  človek zažíva prostredníctvom zmyslov, citov a rozumom.  Duch podobne ako duša využíva rozum a city, ale ich vedie k Bohu a k duchovným hodnotám. Akýkoľvek pohyb v našom vnútri smerom k Bohu spôsobuje Duch Svätý a akúkoľvek zmyslovo-citovú rezonanciu spôsobuje duša človeka. Tieto jemné rozdiely nášho vnútra nám neraz unikajú, a preto si skúsme bližšie všimnúť tri ukazovatele prítomnosti Ducha Svätého v našom živote.   

1. Očisťovanie

V jednej z krátkych múdrostí púštnych otcov čítame: Ako sa schopnosť vidieť nachádza v zdravom oku, tak pôsobenie Ducha Svätého v očistenej duši. Oči osvietené Duchom múdrosti vidia hlbšie ako fyzické oči, ale podmienkou je čistota srdca.

Viacerí duchovní autori zdôrazňujú, že pôsobenie Ducha Svätého na nášho ducha je podmienené eliminovaním vášní a zlých návykov. Je potrebné navrátiť duši pôvodnú krásu, prostredníctvom vnútornej čistoty obnoviť Boží obraz v nás, ktorý sme hriechom stratili. Tak, ako sa lesklé predmety rozžiaria, keď na ne dopadne žiarivý lúč a samy šíria ďalší lesk, tak sa očistené ľudské duše, osvietené Duchom Svätým, stávajú duchovnými a šíria milosť na iných. S očistením duše súvisia i ďalšie dary, ako je chápanie tajomstiev, vnímanie skrytých vecí a tichá  radosť z Božej prítomnosti. 

Svätý Bazil vo svojej úvahe o Duchu Svätom píše 

o jeho prítomnosti i v srdci  hriešneho človeka. Hovorí, že hoci sa Duch nemieša s nehodnými, zdá sa, že predsa len zostáva istým spôsobom prítomný pri tých, ktorí raz prijali jeho pečať, a trpezlivo očakáva ich spásu skrze obrátenie. Niektorí autori túto skutočnosť prirovnávajú k večnému svetlu v Božom chráme. I keď všetci odídu, večné svetlo tam zostane. Nikto z ľudí ho nevidí, no ono predsa svieti pred bohostánkom. Takto je to i s Duchom Svätým v našom srdci. Je tam vždy prítomný podobne ako večné svetlo pri bohostánku. Duch je dar, ktorý sme dostali i napriek tomu, že ho neužívame. I keď je vždy prítomný, nie je vždy aktívny.

2. Vedenie  

Isté porekadlo hovorí, že dobrý otec nie je ten, ktorý vyrieši problémy svojich detí, ale ten, ktorý ich naučí vyriešiť problémy. Učenie je proces, ktorý je neraz namáhavejší ako zástupná práca alebo suplovanie niektorých úkonov. Vyžaduje si citlivosť, spoluprácu, ale predovšetkým rozvinutie schopností, ktoré sú v potenciálnom stave. Keď som dlhé roky študoval hru na hudobnom nástroji, mal som učiteľa, ktorý ma viedol veľmi direktívnym spôsobom. Rázne ma inštruoval ohľadom pohybu rúk a s nezlomnou istotou mi diktoval, čo mám robiť. Sám som cítil, že ma vedie nesprávnym spôsobom. Našťastie som zažil i iný pedagogický prístup. Po istom čase som dostal iného učiteľa. Poradil mi niekoľko spôsobov, ako získať správne pohybové návyky, ale za realizáciu detailov som bol zodpovedný ja sám. Sám som si musel nájsť spôsob, ako dosiahnuť zvukový ideál, na ktorý ma neustále upozorňoval.

Myslím, že podobne je to i s Duchom Svätým v nás. Nie je diktátor, ale pobáda k hľadaniu a neustále usmerňuje k ideálu. Duch Svätý nie je inštruktorom len jednej aktivity, ale zasahuje do všetkých oblastí našej činnosti. Všetky veci, ktoré robíme v jeho prítomnosti, prinášajú radosť, pokoj a bohaté ovocie.   

Žiť v prítomnosti Ducha Svätého je vecou praxe, istého úsilia, ba dokonca cvičenia. V jednej z inštrukcií rehole oratoriánov z roku 1625 čítame: „Musíme mať svoje domy, školy a miesta na cvičenie ducha. Treba sa nám usilovať o to, aby sme získali Ducha Svätého, zdroj a pôvod všetkých čostí. Preto je potrebné mať miesta duchovných cvičení, kde sa nám postupne podarí zbaviť sa nášho ducha a získať ducha Božieho.“

3. Účinkovanie

Tu by sme mohli uviesť ovocie Ducha Svätého tak, ako ho vymenúva sv. Pavol v liste Galaťanom. Je ním: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť,  nežnosť a sebaovládanie (Gal 5, 22). Cyril Jeruzalemský vidí účinky Ducha Svätého ako životodarnú vodu, ktorá oživuje všetko na svoj spôsob. Píše: „Voda je sila, ktorej častice sa nachádzajú všade, ale rozdielnym spôsobom.  Stáva sa bielou v ľalii, červenou v ruži, inou v palme, inou vo viniči; prispôsobuje sa povahe tých, ktorí ju prijímajú.“ Takto je to i s Duchom Svätým. Je ten istý, ale v každom spôsobuje rast milostí inak, na jeho spôsob. 

Cyril Jeruzalemský nepovažuje myšlienky, ktoré zídu človeku na um, za náhodné. Píše: „Ak vám niekedy príde na um myšlienka o panenstve, je to účinok Ducha Svätého. Koľko mladých dievčat sa pod jeho vplyvom rozhodlo pre zasvätený život. Koľko mladíkov dokázalo zavrieť oči pred zvodmi telesnej krásy. Koľko mladých mužov bojuje za hodnoty, ktoré prevyšujú majetok, bohatstvo ba dokonca vlastný život.“   

Sv. Efrém prirovnáva účinky Ducha Svätého k teplu: „Zahrieva toho, kto je slabo odetý a spôsobuje, že dobré skutky prinášajú ovocie. Tak ako teplo dodáva ľadovým prstom pružnosť, tak Duch Svätý pôsobí na dušu a dodáva jej pohyb a ľahkosť.“ Na inom mieste sv. Efrém prirovnáva Otca k slnku, Syna k svetlu a Ducha Svätého k teplu.

Milí priatelia, nech nám Slávnosť zoslania Ducha Svätého prispeje k tomu, aby sme stále viac zachytávali jeho jemné impulzy. Aby sme sa otvorili jeho pôsobeniu čistotou nášho vnútra, aby sme sa nechali viesť jeho podnetmi a aby náš život prinášal dobré ovocie.