Kardinála Jozefa Tomka pochovali v Košickej katedrále
Pri svätej omši o 11. hodine v Košickej katedrále bol hlavným celebrantom pražský emeritný arcibiskup kardinál Dominik Duka, po boku s emeritným krakovským arcibiskupom kardinálom Stanisławom Dziwiszom a maďarským prímasom, ostrihomsko-budapeštianskym arcibiskupom Pétrom Erdő. Pohrebný obrad v závere slávnosti viedol miestny arcibiskup metropolita Bernard Bober.
Uprostred gotickej krásy Dómu sv. Alžbety zazneli modlitby a spevy, ako aj svedectvá o vzore, aký kardinál Tomko zanechal pre budúce generácie. Do dejín Slovenska i celej Cirkvi sa zapísal vierou, ľudskosťou, významnou službou pápežom a univerzálnej Cirkvi, vernosťou slovenským a cyrilometodským koreňom i bratským vzťahom voči iným národom.
Koncelebrujúci kňazi v počte 350 zaplnili takmer polovicu katedrály. Mnohí veriaci sledovali slávnosť v okolí chrámu. Pri pohrebnej omši vo fialových rúchach bola rakva umiestnená pred oltárom, so zapálenou veľkonočnou sviecou. Tvár zosnulého sprítomňoval jeho veľký portrét s biskupskou mitrou na hlave.
Cirkevných i štátnych predstaviteľov, medzi ktorými boli aj prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Národnej rady Boris Kollár a predseda vlády Eduard Heger, na slávnosti privítal košický pomocný biskup Marek Forgáč. Spolu s biskupmi z okolia, vrátane Ukrajiny, privítal aj ekumenických hostí a zástupcov Židovskej náboženskej obce. V zhromaždení nechýbali bývalí prezidenti Andrej Kiska a Rudolf Schuster.
Kardinál Dominik Duka sa v homílii podelil s osobnými spomienkami na kardinála Jozefa Tomka a poukázal na viaceré aspekty jeho osobnosti, ktoré ďaleko presahujú rámec jeho rodného Slovenska. Okrem iného uviedol:
„Čo mali spoločné Wojtyła a Tomko? Poznanie dvoch diktatúr, ktoré sa snažili zvrátiť Boží poriadok, zbaviť človeka, národy a štáty ich slobody a utvoriť z nich poslušnú masu novodobých otrokov ideológie. Otcovi kardinálovi pripadla iná úloha, a dovolím si povedať, úloha druhého muža Cirkvi. Je vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov.
Bol synom národa, ktorý nielenže nevlastnil kolónie, ale vedel, čo znamená strata suverenity a nedostatok národnej a politickej slobody. To boli najhlavnejšie témy, ktoré hýbali dvoma tretinami sveta, a tu kardinál Jozef Tomko zastával úrad ľudovo nazývaný „červený pápež“.
Áno, on mal hlavné slovo pri výbere a menovaní biskupov,
pri zriaďovaní nových diecéz a pri určovaní základných podmienok a vzťahov medzi Svätou stolicou a miestnymi cirkvami v Afrike, Ázii a iných regiónoch. Bola to veľká príprava na rozvoj Cirkvi v tých oblastiach, ktoré dnes plne reprezentujú našu Cirkev.”
Ďalej kardinál Duka pripomenul pôsobenie Jozefa Tomka ešte ako vicerektora a ekonóma československého pápežského kolégia Nepomucenum v Ríme:
„To mohlo existovať aj vďaka nemu a slovenskej emigrácii, jej veľkolepej hospodárskej a finančnej podpore. Tak ako by náš spoločný štát v roku 1918 nevznikol, keby nebolo Clevelandskej, Chicagskej a Pittsburskej deklarácie, keď nemožno poprieť významnú a rozhodujúcu pomoc slovenských kňazov v USA.
Vieme, že práve východ Slovenska, rodisko otca kardinála, má veľké spojenie s rodákmi spoza oceánu. To ho viedlo aj k založeniu Ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme v roku 1959, keď tento ústav znamenal pre slovenský katolicizmus veľkú podporu aj v príprave a formácii kňazského dorastu. To sú skutočnosti, ktoré nemôžem vynechať a musím ich s úžasom obdivovať.“
Popri celoživotnej plodnej činnosti kardinál Jozef Tomko zanechal predovšetkým príklad kňazského života. Kazateľ to pripomenul cez svedectvo blízkej osoby:
„Rád by som zacitoval pani Dagmar Halasovú, manželku nášho prvého spoločného veľvyslanca pri Svätej stolici po roku 1989, ktorá už takmer tridsať rokov s obdivom hovorí: „Áno, je to Kristov kňaz.“ A keď pochválila homíliu otca kardinála, povedal: „Ale, pani Dagmar, keby som neveril tomu, čo konám, nemohol by som žiť.“
Na záver svojej homílie vyslovil kardinál Duka slová poďakovania aj v mene svojich predchodcov:
„Dovoľte mi, aby som sa na záver poďakoval ako nástupcovi kardinála Jozefa Berana, ktorý svojho času s otcom kardinálom Jozefom Tomkom zdieľal rímsky exil, ako nástupcovi kardinála Františka Tomáška, ktorý, ako zaznamenávajú kroniky spravodajských služieb, sa mnohokrát radil s kardinálom Tomkom o postupe, ako ďalej pracovať pre slobodu Cirkvi a našich národov.
Sám by som chcel poďakovať za všetky stretnutia, za jeho otcovské, ale veľmi hlboké rady a ponaučenia, a dovolím si povedať, za jeho priateľstvo. Medzi nami bola nielen nerovnosť veku, ale aj skúseností, a preto môžem povedať, že žiak zostane svojmu učiteľovi vždy vďačný.
Otec kardinál Jozef, Pán Boh zaplať za všetko, čo si vykonal pre Kristovu cirkev, pre naše cyrilometodské zeme. Právom nesieš spolu so sv. Jánom Pavlom II. podiel na návrate slobody, za ktorú vďačíme všemohúcemu a milosrdnému Bohu, príhovoru Matky nášho Pána Ježiša Krista Sedembolestnej a našim svätým ochrancom, svätým Cyrilovi a Metodovi. Pán Boh zaplať!“
V závere svätej omše sa prihovorila prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Pripomenula slová zosnulého kardinála: „Hoci som nežil na Slovensku, žil som pre Slovensko“. Jeho odkaz vyjadrila týmito slovami:
„Zapísal sa do dejín ako Slovák s doteraz najvyšším postavením vo vatikánskej cirkevnej hierarchii, ale zároveň je zapísaný v našich srdciach ako ten, kto nám dodával optimizmus a nádej.“
Prezidentka Čaputová si zaspomínala aj na osobné stretnutie s kardinálom Tomkom pri svojej návšteve Vatikánu v decembri 2020:
„Vkladal do viery srdce, dával jej skutočný ľudský rozmer. Považoval za jej poslanie ľudí posilňovať a zbližovať. Viera v jeho chápaní vychádzala predovšetkým z dôvery a lásky. A bolo v nej miesto aj pre ateistov či stúpencov iných náboženstiev. Potvrdzujú to aj jeho slová: „Ekumenizmus je pre nás veriacich povinnosť viery. Je prianím Ježiša Krista: aby všetci jedno boli“.
Dovoľte mi pri rozlúčke s kardinálom Tomkom adresovať mu naposledy slová úcty a obdivu: Vaša Eminencia, ďakujem Vám za všetko, čo ste urobili. Verím, že Váš odkaz a Váš duch, ktorým ste nás obdarovali, nám pomôže prejsť aj dnešnými ťažkými časmi. Pomôže nám spájať sa, rozumieť si, správať sa k sebe ohľaduplne a ľudsky. Oživí v nás i medzi nami vzájomný rešpekt, súcit a lásku k blížnemu. Vaše posolstvo nás bude viesť ako hlas srdca, viery a svedomia.“
Chargé d’affaires Apoštolskej nunciatúry v Slovenskej republike Mons. Andrij Jevčuk prečítal kondolenčný telegram Svätého Otca Františka, ktorý adresoval v deň úmrtia kardinála Jozefa Tomka Mons. Bernardovi Boberovi, košickému arcibiskupovi:
„Keď som sa dozvedel správu o úmrtí kardinála Jozefa Tomka, významného syna tamojšej zeme, chcem vyjadriť jeho príbuzným, Vám, kňazskému zboru a všetkým veriacim svoju blízkosť a svoju sústrasť so žiaľom, ktorý zasiahol celé cirkevné spoločenstvo a slovenský národ.
Pri spomienke na tohto váženého a múdreho brata, ktorý s oporou v hlbokej viere a s prezieravým pohľadom slúžil s pokorou a sebazriekaním evanjeliu a Cirkvi, myslím s vďačnosťou na jeho dlhú a plodnú prácu v rámci Svätej stolice, ako usilovný a rozvážny spolupracovník mojich predchodcov.
Myslím tiež na jeho ducha modlitby, ktorý ho viedol aj v pokročilom veku k vytrvalému odriekaniu večernej modlitby ruženca na Námestí sv. Petra, čím dával pútnikom i turistom pekné a verejné svedectvo lásky k Panne Márii.
Prosím Pána, aby prijal tohto svojho verného služobníka do nebeského Jeruzalema, a zo srdca udeľujem svoje požehnanie všetkým, ktorí plačú nad jeho odchodom, s vďačnosťou voči Milosrdným sestrám sv. Vincenta de Paul – satmárkam, ktoré ho opatrovali so všetkou starostlivosťou.
Pápež František”.
V mene rodákov z Udavského sa lúčil starosta obce Peter Hudák:
Košický arcibiskup metropolita Bernard Bober na záver poďakoval trojici prítomných kardinálov. Cez vlastné svedectvo pripomenul vzťah kardinála Jozefa Tomka ku katedrále, ktorá bude jeho miestom posledného odpočinku. Jeho slová prinášame v audiopodobe:
Mons. Bober ocenil aj slová prezidentky Čaputovej a osobitne poďakoval sestrám z Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul, ktoré boli kardinálovi oporou a pomocou v Ríme: sestre Júlii Kolumberovej, sestre Irene Kopanicovej a sestre Pavle Draganovej.
Rakvu s telesnými pozostatkami kardinála Jozefa Tomka po skončení slávnosti umiestnili v krypte pod hlavným oltárom katedrály, ktorú sprístupnia verejnosti.
Na obradoch poslednej rozlúčky sa zúčastnila aj delegácia Konferencie slovenského kléru v USA - kňazi Robert Siffrin a Peter Polando.
-jb-
Aktualizované: 26.8.2022, 9:26
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
