Duchovný zápas (1): Obžerstvo

Milí poslucháči, cyklus našich zamyslení o ôsmich hlavných nerestiach začíname prvou z nich, a tou je obžerstvo. Niekomu sa to môže zdať divné, pretože zoznam siedmich hlavných hriechov, ako ho poznáme od pápeža Gregora Veľkého, začína pýchou.

Západná tradícia začína pýchou, nakoľko chce zdôrazniť, že hriech pýchy je prvý a najzávažnejší a že všetky ostatné hriechy sa rodia z pýchy. Východní otcovia začínajú výpočet nerestí od obžerstva, nakoľko sa riadia jednoduchou zásadou, ktorá hovorí: Kto sa nenaučil ovládať svoj žalúdok, so žiadnou ďalšou neresťou si neporadí.

Podľa Doroteja z Gazy má vášeň obžerstva dve základné formy:

1. môže ísť o snahu uspokojiť chuť, čiže človek venuje neprimeranú starostlivosť tomu, ako je jedlo pripravené, aká je jeho kvalita: či je to dosť upečené, uvarené, chrumkavé, dostatočne ochutené a pod., pričom človek vôbec nemusí zjesť veľa. Ide o postoj, ktorý v modernej reči nazývame gurmánstvom, aj keď byť gurmánom samo o sebe nemusí byť zlé, pokiaľ je v tomto človek slobodný. Ak ho však nespokojnosť kvôli nedostatku kvality jedla privádza do stavu reptania ba aj hnevu, môže to byť znak, že už máme do činenia s neresťou obžerstva.

2. druhá forma obžerstva sa snaží uspokojiť žalúdok bez miery, a je úplne jedno či bude sladké, kyslé, horké či slané: všetko jedno, hlavne nech je toho veľa! 

3. Ján Kassián doplnil k týmto dvom formám obžerstva ešte tretiu, 

na ktorú sa dával dôraz predovšetkým v kláštoroch. Touto formou sa previnil mních vtedy, ak jedol mimo dobu, ktorá bola na prijímanie potravy určená. Keďže všetky pokušenia majú formu myšlienok, ktoré nás obťažujú a snažia sa nám rozumovo vysvetliť, prečo je dobré a užitočné podľahnúť, človek pokúšaný démonom obžerstva si nachádza svoje dôvody a uvažuje: Pôst je mi nanič; mám málo jedla; tu vôbec nevedia variť. Dávajú také malé porcie, že mi bude zle a možno aj odpadnem, určite si tu podlomím zdravie, a pod. Za takými a podobnými myšlienkami sa z veľkej časti skrýva nezdravo prehnaný strach o seba.

Avšak pri pozornom zamyslení sa a pri troške praktického cvičenia človek zistí, že v skutočnosti si vystačí s málo jedlom. Veľmi užitočnú školu dal v tejto oblasti palestínsky mních Dorotej z Gazy svojmu začínajúcemu učeníkovi Dositejovi.

Keď nadišiel čas na jedlo, Dorotej vravel Dositejovi: „Najedz sa dosýta, len mi prosím povedz, koľko si toho zjedol.“

Dositej prišiel k Dorotejovi a vravel: „Zjedol som jeden a pol bochníka chleba.“ Chlieb vážil takmer dve kilá. Dorotej mu vravel: cítiš sa dobre, Dositej? „Áno, je mi skvele, drahý otče.“ „Máš ešte hlad?“ pokračoval Dorotej? Odpovedal: „Nie, učiteľ, už nie som hladný.“ „Odteraz“, vraví Dorotej, „budeš jesť jeden chlieb a štvrtinu. Zvyšnú štvrtinu rozdeľ na dve polovičky a zjedz iba jednu polovičku.“

A Dositej tak urobil. Potom sa ho abba Dorotej opýtal: „Máš hlad, Dositej?“ Odpovedal: „Áno otče, tak trochu.“ Po niekoľkých dňoch sa Dorotej znova opýtal: „Ako sa máš, Dositej? Ešte si hladný?“ Odpovedal: „Nie, drahý otče, vďaka tvojim modlitbám sa cítim dobre.“ Nato Dorotej vravel: „Odteraz prestaň jesť aj tú prvú štvrtinu chleba.“ A Dositej tak urobil.

Po niekoľkých dňoch sa Dorotej znova opýtal: „Ako sa máš, Dositej? Si ešte hladný?“ „Mám sa dobre, drahý otče,“ vravel Dositej. „Teraz si rozdeľ ďalšiu štvrtinu chleba na poly a zjedz iba prvú polovicu.“ A Dositej poslúchol.

Týmto spôsobom – čítame v tomto príbehu – Dositej urobil s Božou pomocou taký pokrok, že od takmer dvojkilogramého chleba, ktorý jedával na začiatku, dospel k dávke niečo cez dvadsať gramov chleba, čo mu úplne stačilo. Aj pri jedle totiž zohráva veľkú úlohu návyk.

Cnosťou, ktorá lieči obžerstvo je zdržanlivosť, alebo miernosť. Ona nám pomáha zachovávať mieru v jedle i nejesť mimo dobu, ktorá je na to určená. Komu sa však darí zachovávať pôst a zdržanlivosť, má byť veľmi opatrný, aby sa ho nezmocnila márna sláva a túžba po obdive. Mnohí askéti sa totiž pozbavili zásluh, lebo boli pyšní na svoju zdržanlivosť v jedle.

Palládios v diele Historia Lausiaca, svojmu priateľovi Lausovi, píše: „Niektorým sa prihodilo to, že pre ctižiadostivosť zotročili svoju slobodu, lebo túžili po sláve, ktorá pramení z toho, že človek neje alebo nepije... Nikdy nezhrešíš, ak si budeš v požívaní jedla a odriekaní počínať s rozumom. Rozum je vo vzťahu k hnutiam nášho vnútra čímsi božským. Odmieta, čo je škodlivé a prijíma, čo je užitočné. Lepšie je piť víno s rozumom než piť vodu s nadutosťou.“