Spiritualita súčasného človeka: V priateľstve so svätými

V posledných desaťročiach sa jav svätosti stal predmetom rastúceho záujmu a pozornosti zo strany  Cirkvi i veriacich. Tempo blahorečení a kanonizácií sa výrazne zrýchlilo. Počet nových svätých od roku 1955 je vyšší ako počet kanonizácií počas  dvoch predošlých storočí. Spontánna úcta a túžba poznať životy tých, ktorí zomreli v povesti svätosti, má okrem odborných štúdií svoj odraz i v literárnej tvorbe, v tvorbe filmov či rozhlasových a divadelných hier. Skúsme si v tejto súvislosti odpovedať na  tri základné otázky.  Kto sú  svätí, ako sa k nim priblížiť a ako ich nasledovať?  

1. Kto sú vlastne svätí?  Svätí sú mimoriadne dôležití členovia Cirkvi.  Ich životy  dosiahli istú úroveň jednoty s Kristom, a preto môžu poslúžiť ako vzory pre iných.  Sú to ľudia, ktorých príhovory za nás,  pre ich výnimočné spojenie a zhodu s Kristom, sú mimoriadne účinné. Pre kanonizačný proces je obyčajne potrebný zázrak, ktorého autentickosť skúmajú odborné komisie. Obyčajne ide o zázračné uzdravenie na príhovor blahoslaveného, čo je jednou z podmienok kanonizačného procesu. Zázraky na príhovor blahoslaveného sú akoby Božím súhlasom s kandidátom na svätorečenie.

Katolícka cirkev je spoločenstvo, ktoré vedie ľudí k svätosti a upozorňuje na vzory, 

ktoré vedú týmto smerom. Nejestvuje forma života, ktorá by sa nedala prežiť dobre, ba dokonca sväto. Stačí si všimnúť liturgický kalendár, ktorý ponúka celé spektrum rozmanitostí ľudí, ktorých Cirkev postavila na oltár. 

Svätí sú praví ľudia Cirkvi, ktorí svoj život modelovali podľa Božích právd a nechali sa preniknúť evanjeliom. Sú to naše vzory, ktoré odrážajú niečo z božej dokonalosti.  Úloha „vzorov či príkladov“ bola už v antickom svete veľmi dôležitá. Stačí si pripomenúť slová Senecu, ktorý hovorí: „Dlhá a ťažká je cesta príkazov, avšak krátka a efektívna je cesta príkladov.“  

Tvárou v tvár hrdinom antických vzorov sa postupne vytvorila pokladnica príkladov známych osôb zo Starého a Nového zákona, ku ktorým sa pomerne rýchlo priradila  séria mučeníkov, vyznávačov a svätých, ktorých si Cirkev vždy pripomínala s veľkou úctou a ktorí sa stali vzormi pre celú putujúcu Cirkev.   

2. Ako sa priblížiť k svätým?  Najprv  treba niečo vedieť o ich živote a poznať dielo, ktoré za sebou zanechali. Až potom môžeme rozvinúť vyššiu úroveň vzťahu,  ktorý môže prerásť nielen do obdivu, ale do duchovného priateľstva. Toto priateľstvo možno udržiavať a rozvíjať modlitbou, kontempláciou, rozhovorom, návštevou miest  ich života a v neposlednom rade votívnou liturgiou venovanou týmto svätým. Cirkev ponecháva na každom jednotlivcovi, aby v rámci osobnej citlivosti venoval väčší alebo menší priestor úcte určitého svätého.  

Západní teológovia neraz zdôrazňujú, že Kristus je prostredník medzi Bohom a človekom, ale nijako neoslabil prostredníctvo svätých, ktorých uctievanie  a vzývanie  je na báze slobodného výberu. U východných kresťanov prevláda názor, že Boh je v spoločenstve anjelov a svätých, je uprostred nich. Svätí sú takto členmi oslávenej Cirkvi a sú sprostredkovateľmi medzi Bohom a človekom.

Medzi veriacimi ľuďmi, túžiacimi po duchovných hodnotách a svätými, ktorí sú v blízkosti Boha, je blízky vzťah. U mnohých duchovných autorov dominuje presvedčenie, že Panna Mária, anjeli a všetci svätí sú nám veľmi blízko.  Sú ako priatelia, ktorí si k nám prisadnú na dôverný rozhovor. Keď ich vzývame s čistým srdcom, počúvajú naše hlasy, prednesú naše prosby samotnému Bohu a tie nemôžu byť nevyslyšané.

Ján z Kronštadtu sa pýta: „Ako nás môžu svätí počuť?“ A sám si odpovedá: „Stačí si očistiť pohľad srdca, intenzívne ho upriamiť na svätca, ktorého poznáme a ktorý nám je blízky. Potom ho požiadať o to, po čom čisté srdce túži, a dostaneme to.“   

3. Ako napodobňovať svätých? Vyšším stupňom poznania svätých je ich    napodobňovanie. Napodobňovanie si nevyhnutne vyžaduje osobný vzťah ku svätým. Je to podobne, ako keď podvedome napodobňujeme správanie sympatickej osoby, ktorá na nás urobila silný dojem. Nielenže v nás vzbudí obdiv, ale i túžbu byť jej podobný.

Mať vzťah k svätým znamená obrátiť sa na nich a viesť s nimi osobný rozhovor, ale i napodobňovať ich spôsob života. Akoby nám stále pripomínali: Žite a robte podobne ako my, a nebudete ľutovať premárnený život. Napodobňovať neznamená kopírovať, ale znamená to nechať sa nimi inšpirovať. Život, podobne ako interpretácia hudobného diela, sa nedá kopírovať. Každý umelec ho interpretuje inak.   Vie sa však inšpirovať a učiť sa od veľkých majstrov. Vie odpozorovať hudobné spôsoby i grify skutočných umelcov a potom ich uviesť do praxe na svoj spôsob, podľa svojich osobných darov a možností. 

I majstrovský život blahoslavených a svätých nás môže inšpirovať a môžeme sa od nich veľa naučiť. Je však na nás, aby sme ich pretransformovali do našich životov  a naším spôsobom žili život, ktorý vedie k svätosti. U niektorých teológov sa stretávame s výrazom zbožstvovanie,  pripodobňovanie sa Bohu.

Origenes to vysvetľuje známou vetou z knihy Genezis, že človek bol stvorený na obraz a podobu Boha (Gn 1, 26). Píše:  „Človek pri svojom stvorení dostal dôstojnosť obrazu Boha, ale podobu si musí vybojovať vlastným úsilím, napodobňovaním Boha.“ Obraz je ako semeno, ktoré potrebuje podmienky rastu. Potrebuje živiny a vlhkosť pôdy, inak z neho nič nevyrastie. Podobne je to i s človekom.  Boli sme  stvorení na obraz Boha a toto je skutočnosť človeka, ktorú nemôže v sebe poprieť.

I zlý človek tento obraz v sebe nosí. Ale podobu Boha nadobudne človek až prácou na sebe samom. Živiny, ktoré spôsobujú rast jeho osobnosti, majú neraz podobu okresávania hrán a zlých návykov. Čnostný človek, ktorý v sebe eliminoval egoizmus a hriech, môže zo seba vykresať podobu Boha. Preto sa v slovanskej spiritualite svätí nazývajú prepodobní. Svojím spôsobom života nadobudli podobu Boha, stali sa viac duchovnými než telesnými. Ich svätosť  miestami odzrkadľuje výraz tváre, citlivosť pohľadu a dobrota srdca.

Milí priatelia, využime Sviatok všetkých svätých na obnovenie vzťahu k nim. Vyberme si jedného alebo viacerých z nich, ktorí sú nám osobitne blízki, a pestujme s nimi hlboké priateľstvo. Oni nás nikdy neopustia a prednesú spolu s nami naše prosby Nebeskému Otcovi. Takto sa nám bude ľahšie kráčať pozemským životom a hlavne nestratíme zo zreteľa posledný cieľ, ktorým je večný život a stretnutie s nimi[1].

(Páter Peter Dufka, autor rubriky Vatikánskeho rozhlasu Spiritualita súčasného človeka, je kňaz zo Spoločnosti Ježišovej a pôsobí ako profesor na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.)

[1] Porov. M. T. Machejek, „Santi“ in Dizionario enciclopedico di spiritualità / 3, cura di Ermanno Ancilli, Città Nuova Editrice, 1990 Roma, 2237-2240.