Čo priniesla návšteva kardinála Kocha na Slovensku

To sú slová prefekta Dikastéria na podporu jednoty kresťanov kardinála Kurta Kocha, ktorý má za sebou trojdňovú návštevu Slovenska. Od utorka 28. marca navštívil Košice, Michalovce, Klokočov a Prešov a v záverečný deň zavítal do Bratislavy.

Na Hviezdoslavovom námestí si vo štvrtok uctil náboženský i spoločenský odkaz Sviečkovej manifestácie z roku 1988 a po stretnutí s Ekumenickou radou cirkví sa zúčastnil na sympóziu o medzináboženskom dialógu medzi židovskou a katolíckou komunitou na pôde Teologickej fakulty Trnavskej univerzity.

Kardinál Koch pred návratom do Ríma poskytol rozhovor, v ktorom pre Vatican News zhrnul najsilnejšie dojmy:

Vaša Eminencia, čo si odnášate v srdci zo svojej návštevy Slovenska?

„Je to veľa vecí, predovšetkým som mal možnosť navštíviť túto nádhernú krajinu, prehĺbiť si poznatky o ekumenických reáliách, mali sme napríklad audienciu u metropolitu Rastislava, hlavy Pravoslávnej cirkvi, veľmi srdečné stretnutie, na prehĺbenie tohto vzťahu. Včera som bol na fakulte v Prešove s veľmi dôležitou témou: ako môžeme dosiahnuť sviatostné spoločenstvo medzi pravoslávnymi a katolíkmi. Mnoho ďalších stretnutí s ekumenickými radami, v Košiciach i tu v Bratislave.

Čo na mňa veľmi zapôsobilo, je veľký dialóg medzi Cirkvou a štátom s cieľom prehĺbiť realitu náboženskej slobody v spoločnosti. A to je veľmi dôležité, že náboženstvo je vec verejná. Dnes máme tendenciu povedať: nie, náboženstvo je súkromná vec. Samozrejme, náboženstvo je osobné, ale nie je súkromné! Ak náboženstvo nie je verejné, spoločnosť nie je schopná medzináboženského dialógu, ale tento dialóg je základom mieru.

A dnes sa toto stretnutie koná aj pre katolícko-židovský dialóg, ktorý je základom všetkého, pretože so židovským národom máme osobitný vzťah, a ten je dôležité prehlbovať. A myslím si, že katolícko-židovský dialóg pomáha prehlbovať aj ekumenický dialóg. Pre všetky cirkvi, všetky spoločenstvá. Majú korene v židovstve."

Dá sa povedať, že Slovensko môže slúžiť ako laboratórium, resp. že v tomto regióne a histórii sa tieto otázky istým spôsobom kondenzujú?

„Myslím si, že každá krajina má svoju špecifickú úlohu, pretože situácie a trendy sú veľmi odlišné, a ide o to viesť dialóg vlastným spôsobom v tejto krajine. A to môže pomôcť aj ostatným pri dialógu na univerzálnej úrovni, ktorý musíme viesť my. Bez týchto dialógov na regionálnej úrovni je naša práca veľmi ťažká. A v tomto zmysle je to aj v ekumenizme, prínos ekumenických a medzináboženských dialógov veľmi dôležitý. V tomto zmysle som veľmi rád: je tu rast tejto skutočnosti aj na Slovensku.“

Pozrime sa ešte na záverečný deň cesty švajčiarskeho kardinála. Vo štvrtok dopoludnia si položením venca na historickom mieste v centre Bratislavy a prednesením prejavu uctil odkaz Sviečkovej manifestácie spred 35 rokov, ktorá bola vyjadrením zápasu za náboženskú slobodu a demokraciu v krajinách sovietskeho bloku. Na spomienkovom podujatí bol prítomný aj jeden z historických organizátorov, Ján Čarnogurský. Kardinál Kurt Koch sa následne v Bratislave  stretol v priestoroch Úradu vlády s predstaviteľmi Ekumenickej rady Cirkví v SR pod vedením jej predsedu Ivana Eľka, generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku. 

Prefekt dikastéria na podporu jednoty kresťanov je zároveň predsedom Komisie pre náboženské vzťahy so židovstvom. Preto bol kardinál Koch prominentným hosťom sympózia s názvom „Medzináboženský dialóg medzi židovskou a katolíckou komunitou“ a okrúhleho stola o vývoji židovsko-kresťanského dialógu na Slovensku v posledných rokoch. Spoločne ho zorganizovali Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia, Teologická fakulta Trnavskej univerzity a Židovský kultúrny inštitút.

Dekan fakulty prof. Marek Šmid a splnomocnenkyňa vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia, poslankyňa Anna Záborská, privítali v aule Teologickej fakulty Trnavskej univerzity spolu s hlavným hosťom aj päticu účastníkov okrúhleho stola, ako aj apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho. Kardinál Koch vystúpil s prednáškou, v ktorej zhrnul vývoj medzináboženského dialógu medzi katolíkmi a židmi, ktorého rozhodujúcim medzníkom bola v roku 1965 koncilová deklarácia Nostra aetate a ktorého protagonistami sa stali samotní pápeži.

Pri moderovanom okrúhlom stole o vývoji vzťahov medzi katolíckou  a židovskou komunitou v poslednom desaťročí na Slovensku dostali slovo podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Igor Rintel, prorektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner SJ, odborníčka na vzťahy štátu a cirkvi Michaela Moravčíková, generálny vikár Žilinskej diecézy Martin Kramara a výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska Ivan Ružička.

O postoji kardinála Kocha k Slovensku a zvlášť k podpore medzináboženských vzťahov katolíkov a židov sa pre Vatican News vyjadril pán Igor Rintel z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí:

V rámci okrúhleho stola bola reč aj o ďalších krokoch na upevňovanie medzináboženských vzťahov. Trnavská univerzita, ktorá má na svojej Teologickej fakulte už zabehnutý vzdelávací program „Otvárame dvere“, sa rozhodla udeliť čestný doktorát argentínskemu rabínovi Abrahamovi Skorkovi ktorý je známy knihou dialógov s niekdajším arcibiskupom Buenos Aires kardinálom Bergogliom. Profesor Miloš Lichner vysvetľuje:

Anna Záborská

O celkové zhodnotenie návštevy kardinála Kurta Kocha na Slovensku sme poprosili splnomocnenkyňu vlády SR pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia MUDr. Annu Záborskú:

(Pre Vatikánsky rozhlas – Vatican News pripravil Jozef Bartkovjak SJ)