Biblické postavy (2): Ján Krstiteľ

Ján Krstiteľ dostáva priestor v každom zo štyroch kánonických evanjelií. Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že niet nič ľahšieho než načrtnúť portrét tejto výraznej postavy z Judskej púšte. Kto je teda Ján Krstiteľ? Všetci štyria evanjelisti sa zhodujú v tom, že Ján krstil pri rieke Jordán a prichádzali k nemu zástupy zo všetkých končín krajiny. Ján podľa všetkých štyroch evanjelií vydával jasné svedectvo o prípravnom charaktere svojho pôsobenia. Nestrhával pozornosť na seba. Zdôrazňoval, že on len pripravuje príchod niekoho väčšieho. Traja synoptici i evanjelista Ján tiež prezrádzajú, že Ján Krstiteľ mal učeníkov. A podľa údajov od synoptikov Jánovi učeníci mali vo zvyku postiť sa.

Marek, Matúš i Lukáš tiež zhodne uvádzajú, že Jána dal uväzniť Herodes, ale len Marek a Matúš venujú pozornosť okolnostiam Jánovej popravy. Tí istí evanjelisti Marek a Matúš poskytujú informácie o Jánových stravovacích návykoch a štýle obliekania. Tieto detaily u čitateľa evokujú starozákonnú postavu proroka Eliáša. Vlastne i Jánov tragický konflikt s vládnou mocou vykazuje spoločné črty s Eliášovým údelom.

Matúš a Lukáš zas bližšie odkrývajú obsah Jánovho kázania. Rozhodne nešetril tvrdými slovami. Tí istí dvaja evanjelisti ale tiež nešetria Jána, keď prezrádzajú, že i jeho duchovný zrak na chvíľu zastrel tieň pochybností. Poslal totiž za Ježišom svojich učeníkov s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (Mt 11,3; Lk 7,18).

Zdá sa, že portrét Jána Krstiteľa by už mohol byť hotový. Askéta z púšte, ktorý si svojím politicky nekorektným vystupovaním vyslúžil tragický koniec. Takýto Krstiteľ z Judskej púšte si určite zasluhuje rešpekt. Sotva však bude pre inšpiráciou či povzbudením pre niekoho z dnešnej doby. Je to ale naozaj všetko čo o ňom Písmo hovorí?

Každé zo štyroch evanjelií ešte o Jánovi Krstiteľovi prezrádza nejakú skutočnosť, ktorá sa v ostatných nenachádza.

Evanjelista Marek len akosi mimochodom poznamenáva, že hoci bol Herodes z Jánových slov na rozpakoch, predsa počúval Jána rád (porov. Mk 6,20). Ján teda podľa všetkého vystupoval na úrovni. To, čo hovoril, muselo byť obsažné a podnetné, keď jeho argumenty predsa len zaujali pozornosť bezcharakterného mocnára.

Evanjelista Matúš ako jediný spomína Jánovu zdráhavosť, keď sa Ježiš prišiel dať pokrstiť (porov. Mt 3,14). Zjavne mu nechýbala nielen pokora, ale tiež intuícia a múdrosť.

Lukáš zas vkladá jednému z Ježišových učeníkov do úst prosbu: „Nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov“ (Lk 11,1). Ján Krstiteľ teda musel byť i mužom modlitby. Naviac, práve Lukáš venuje celú kapitolu udalostiam okolo Jánovo narodenia. Pochádzal z kňazského rodu, teda z veľmi dobrých pomerov. Ako Zachariášov prvorodený a jediný syn mal miesto v službách Jeruzalemského chrámu isté. Preukázal teda obdivuhodnú odvahu, keď navzdory všetkým očakávaniam dokázal ignorovať vyhliadky na spoločensky oceňovanú pozíciu a odísť do púšte za svojím poslaním.

Podľa Jánovho evanjelia Krstiteľ na Ježiša jasne ukazuje: „Hľa, Boží baránok“ (1,29.36). Pritom bez všetkého necháva svojich učeníkov odkráčať za Ježišom. Označuje sa za Ženíchovho priateľa a hovorí o svojej dokonalej radosti z toho, že ľudia idú za Ježišom. (Jn 3,25-30). Ján teda ani náhodou nevyzerá ako frustrovaný a zatrpknutý podivín, ktorý by si kompenzoval chatrné sebavedomie, mravokárnym poučovaním. Je to Boží muž na pravom mieste.

V čom teda môže byť Ján Krstiteľ podľa evanjelií inšpiráciou aj pre človeka dnešnej doby? Múdrosť a rozhľadenosť, kvalitná osobná modlitba, odvaha stáť si za svojím presvedčením a vytrvalo ísť za svojím cieľom, ale tiež schopnosť poskytovať priestor pre pôsobenie iných a autentická radosť z ich úspechov. Tieto Jánove charakterové črty sú aktuálne a inšpirujúce v každej dobe.