Poučenie pre synodu z „malého stáda“ v Mongolsku

Andrea Tornielli

Pastoračná asistentka Rufina Chamingerelová v sobotu 2. septembra pápežovi Františkovi počas stretnutia v katedrále v Ulánbátare povedala:

„Stále neviem, ako preložiť slovo ‚spoločenstvo‘ do nášho jazyka... Naša Cirkev sa nachádza v tom typickom štádiu, keď deti neustále kladú svojim rodičom otázky... Máme veľké šťastie, že hoci nemáme veľa katechetických kníh v našom jazyku, predsa máme veľa misionárov, ktorí sú živými knihami. Chcela by som zdôrazniť účinnosť synody a synodality. Počas synody naši veriaci, najmä pastorační pracovníci, mohli ešte lepšie pochopiť pravú podstatu Cirkvi a získať ucelenejšiu víziu pre naše farnosti.“

Z „malého stáda“ katolíkov v mongolských stepiach prichádza cenný odkaz pre synodu o synodalite. Synodálna práca, ako ju tam prežívajú, im umožňuje „lepšie pochopiť pravú povahu Cirkvi“.

Pápež žehná pani Tsetsege, ktorá pred 10 rokmi našla sochu Panny Márie uprostred smetí

Pápež František v príhovore katolíkom v Mongolsku, ktorý nasledoval po svedectve Rufiny, chcel „zdôrazniť toto slovo: spoločenstvo“. Pretože, ako vysvetlil, „Cirkev nechápeme podľa čisto funkčného kritéria: to nie, Cirkev nie je len funkčný podnik“, ale „je niečo iné“. Slovo „spoločenstvo“ dobre vysvetľuje, čo je Cirkev: „V tomto tele Cirkvi biskup nevystupuje ako moderátor jednotlivých zložiek na základe princípu väčšiny, ale na základe duchovného princípu, podľa ktorého sa sám Ježiš sprítomňuje v osobe biskupa, aby zabezpečil spoločenstvo vo svojom mystickom tele.“

„L'Eglise est une Communion“ (Cirkev je spoločenstvo) je názov knihy, ktorú začiatkom 60. rokov napísal dominikán Jérôme Hamer, budúci sekretár Kongregácie pre náuku viery a kardinál. Ekleziológia spoločenstva, ako uviedla Biskupská synoda v roku 1985, je „ústrednou a základnou myšlienkou dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu“.

Pápež František mnohokrát vysvetľoval, že princíp demokratickej hry na väčšinu a menšinu nie je možné aplikovať na život Cirkvi a ani nerešpektuje jej podstatu. Z mongolského hlavného mesta pápež povedal:

„Jednota v Cirkvi nie je vecou poriadku a rešpektu, ani dobrou stratégiou „tímovej hry“; je vecou viery a lásky k Pánovi, je to vernosť k nemu. Preto je dôležité, aby sa všetky cirkevné zložky zjednotili okolo biskupa, ktorý predstavuje živého Krista uprostred svojho ľudu. Tak budú budovať toto synodálne spoločenstvo, ktoré je už samé osebe ohlasovaním a ktoré tak veľmi pomáha inkulturovať vieru.“

Ekumenické a mezináboženské stretnutie

Synoda, ktorá je už za rohom, je teda príležitosťou zažiť a rásť v uvedomení si, čo to znamená žiť cirkevné spoločenstvo nie podľa svetskej logiky, nie podľa vopred pripravených individuálnych alebo skupinových pseudoprogramov, ale znovuobjavením spoločenstva v modlitbe a vzájomnom počúvaní. To umožňuje každému nechať sa viesť Duchom, a tak realizovať konštitutívny rozmer bytia Cirkvi. Rozmer, ktorý je v Cirkvi prítomný od jej počiatkov.

Pápež František pri preberaní ocenenia „è giornalismo“ 26. augusta povedal:

„Práve v tomto čase, v ktorom veľa hovoríme a málo počúvame a v ktorom hrozí, že zmysel pre spoločné dobro oslabne, sa celá Cirkev vydala na cestu znovuobjavenia slova spoločne. Musíme znovu objaviť slovo spoločne. Kráčať spoločne. Pýtať sa spoločne. Spoločne sa starať o komunitné rozlišovanie, ktoré je pre nás modlitbou, ako to robili prví apoštoli: to je synodalita, ktorú by sme chceli urobiť každodenným zvykom vo všetkých jej prejavoch. Práve s týmto cieľom sa o mesiac stretnú biskupi a laici z celého sveta tu v Ríme na synode o synodalite, aby spoločne počúvali, spoločne rozlišovali, spoločne sa modlili.“

Zo srdca Ázie, z Mongolska, z rodiacej sa Cirkvi, ktorá je kilometrami tak vzdialená od Ríma, ale tak blízka srdcu pápeža, prichádza lekcia pre synodálnych otcov a matky, ktorí sa o niekoľko dní zhromaždia okolo Petrovho nástupcu, aby sa modlili, navzájom sa počúvali a spoločne rozlišovali, ako ohlasovať evanjelium ženám a mužom našej doby.

Preklad: sr. Zuzana Škrinárová SSS