Svedectvá mongolských misionárov sú živými knihami v službe evanjelia

Amedeo Lomonaco, Martin Jarábek - Vatikán

Malá katolícka komunita v Mongolsku prijala pápeža Františka. Stretnutie Petrovho nástupcu s biskupmi, kňazmi, misionármi, zasvätenými mužmi a ženami a pastoračnými pracovníkmi v Katedrále svätých Petra a Pavla v Ulánbátare obohatili piesne a svedectvá. Jej stavba pripomína tradičnú jurtu, teda typické obydlie kočovných mongolských národov.

Biskup Sierra: v Cirkvi nikto nie je cudzincom

Pred pápežovým príhovorom sa slova ujal predseda Konferencie biskupov Strednej Ázie Mons. José Luis Mumbiela Sierra a povedal: „Ďakujem vám, že ste prišli do nášho domu, do našej jurty“. „V týchto dňoch je prítomnosť nástupcu apoštola Petra medzi nami živým a radostným svedectvom, ktoré sprítomňuje nádej toľkých storočí“. Ďalej biskup Sierra pripomenul, že v Mongolsku takmer všetci misionári pochádzajú z iných krajín a kontinentov a preto zdôraznil, že „Cirkev vytvára bratstvo“ a že v Katolíckej cirkvi „nikto nie je cudzincom“.

Svedectvo rehoľnej sestry

V službe evanjeliu denne ponúkajú misionárky milosrdenstva v Mongolsku starostlivosť o deti s telesným a mentálnym postihnutím, starostlivosť o chorých a starých ľudí opustených rodinami, prijímanie bezdomovcov, sýtenie hladných a pomoc chudobným a marginalizovaným rodinám.

Sestra Salvia Mary Vandanakara vo svojom svedectve uviedla: „Prostredníctvom týchto diel lásky sa snažíme, aby ľudia pochopili, akí sú títo ľudia vzácni v Božích očiach, s hlbokou túžbou obnoviť ich dôstojnosť a ľudskú hodnotu.“ Sestra Salvia Mary potom rozprávala, ako prišla do Mongolska v roku 1998, „keď sa Cirkev ešte len začínala zakoreňovať“. „Zasvätili sme sa službe najchudobnejším z chudobných,“ a pokračovala, „cítili sme, že musíme žiť aj medzi nimi a zakúsiť niektoré ťažkosti, ktorým čelia, ako napríklad nedostatok vody a iných základných potrieb“.

Príbeh mongolského kňaza

Sestra Salvia Mary Vandanakara tiež pripomenula, že medzi mladými ľuďmi, ktorým pomáhali misionárky milosrdenstva, bol aj chlapec, ktorý je teraz kňazom. Je ním otec Peter Sanjaajav, ktorý v krátkosti vyrozprával svoj vlastný príbeh: „Boh mi dal veľa príležitostí rásť ako Mongol v mongolskej krajine a tiež si ma vyvolil, aby som prispel k spáse svojho ľudu.“ Otec Peter Sanjaajav potom vysvetlil, že na stene pred jeho kostolom je obraz s názvom „Deň v Mongolsku“, ktorý znázorňuje „tradičný, nomádsky deň mongolského ľudu" a ukazuje, že Boh „je blízko životu každého jedného človeka“.

Svedectvo pastoračnej pracovníčky

Ďalším svedectvom, ktoré rezonovalo počas stretnutia pápeža s miestnou cirkvou, bolo svedectvo Rufiny Chamingerel, pastoračnej pracovníčky. „Nevyrastala som v katolíckej rodine,“ povedala, „ale stala som sa ňou, keď som bola študentkou“. „Raz, keď som išla navštíviť svojho starého otca,“ pokračovala vo svojom svedectve, „celý večer som rozprávala o Ježišovom živote, od jeho narodenia až po zmŕtvychvstanie“. Toto jej nadšenie sa zmenilo na dôležitú zodpovednosť: „ísť študovať do Ríma a vrátiť sa do Mongolska, aby som pomohla mongolskej Cirkvi rásť“, doplnila. „Máme veľké šťastie, že hoci nemáme veľa katechetických kníh v našom jazyku,“ povedala napokon Rufina, „máme veľa misionárov, ktorí sú živými knihami“.