Mons. Štefan Náhalka – výnimočná, no nepoznaná osobnosť našich dejín
Zuzana Klimanová - Vatikán
Seminár s názvom: „Mons. Štefan Náhalka (1916-1975) – tajný generálny vikár a diplomat bez poverovacích listín“ otvoril v priestoroch niekdajšieho bytu kardinála Tomka riaditeľ Slovenského historického ústavu v Ríme Daniel Černý. Podujatie sa konalo v súvislosti so 60. výročím otvorenia Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a posviacky tamojšieho Kostola sv. Cyrila a Metoda, vysvetľuje riaditeľ Černý:
Na seminári sa zúčastnil aj veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky a rektor Pápežského slovenského kolégia a ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme Pavol Zvara. S príspevkami vystúpili štyria historici.
Na tému intelektuálnej formácie a kňazskej činnosti Mons. Náhalku, vrátane jeho emigrácie do Ríma hovoril na seminári doc. Ľuboslav Hromják. „Láska v jeho živote bola naozaj smerodajná a to ma na ňom fascinuje. Vo svojom diele hovorí, že podľa princípov sv. Tomáša Akvinského je láska naučená nielen brať, ale v prvom rade dávať. A on sa vlastne rozdal celý. A to je princíp celého jeho pôsobenia, ako kňaza, rektora a toho, ktorý v tej láske spájal a sústreďoval slovenské prvky v zahraničí a vieme, že spájať Slovákov tiež nie je až také jednoduché“, uviedol na mikrofón Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News doc. Hromják.
„Málokedy si uvedomujeme, čo urobili katolícki kňazi pre Slovensko. Práve tí Slováci na čele so Štefanom Náhalkom udržiavali myšlienku slovenskej štátnosti v časoch, kedy to nebolo politicky korektné“, zdôraznil doc. Hromják. Zároveň vyzdvihol „prínos Štefana Náhalku v boji za náboženskú slobodu a za slobodu v našej krajine“. V rozhovore historik cituje šifrovanú správu nájdenú vo Vatikánskych archívoch, ktorú Štefan Náhalka poslal Svätej stolici ešte počas perzekúcie na Slovensku.
Prof. Emília Hrabovec, ktorá je členkou Pápežského výboru pre historické vedy, sa zamerala na pôsobenie Mons. Náhalku ako mimoriadneho „diplomata bez poverovacích listín“. „Náhalka pôsobil v Ríme v čase, kedy Slovensko nemalo vlastný štát a navyše nemalo ani slobodu, lebo to bolo v komunistickom období, takže nemohlo mať ani vlastnú diplomaciu. Ani cirkevnú, ani svetskú a nemohlo mať ani len vlastnú cirkevnú organizáciu v podobe cirkevnej provincie, konferenciu biskupov. To znamená prakticky nemalo svoj hlas, ktorý by za perzekvované Slovensko hovoril vo svete. A takýmto hlasom sa stala slovenská emigrácia a špeciálne slovenskí kňazi v diaspóre sa stali takýmto hlasom prenasledovanej Cirkvi v svete“. „Štefan Náhalka bol pre túto úlohu Bohom obdarený. Bol duchovným a kultúrnym mostom, celkom výnimočnou osobnosťou“, „pravda a láska, boli jeho dva hlavné piliere“, hovorí na mikrofón profesorka Hrabovec.
Aj napriek tomu, že Mons. Náhalka nebol biskupom, bol v Ríme rešpektovaný vo vysokých kruhoch - ako duchovných, tak aj svetských. Prof. Hrabovec spomína aj jeho úzke vzťahy s Aldom Morom a jeho rodinou, s Iginom Giordanim či Guidom Gonellom. Prof. Hrabovec napokon pripája aj svoje osobné svedectvo: „Vďaka slovenským misiám vo svete som si aj ja založila rodinu“:
Historik Ivan A. Petranský zo Slovenského historického ústavu v Ríme na seminári hovoril o Mons. Náhalkovi vo vzťahu k slovenskej vede vo Večnom meste. „Je naozaj zaujímavé, že Štefan Náhalka sa popri všetkých svojich povinnostiach dokázal venovať svojej vlastnej vedeckej činnosti - bádal a publikoval vedecké texty - ale aj organizovať slovenskú vedu v Ríme“, uviedol v rozhovore historik:
O pôsobení Mons. Náhalku v súvislosti so Svetovým kongresom Slovákov, ktorého bol spoluzakladateľom, hovorila historička Beáta Katrebová Blehová z Ústavu pamäti národa. „Netušila som, aký veľký vplyv mal na program, koncepciu, aj na personálne zloženie Svetového kongresu Slovákov. (...) Bol to geniálny mysliteľ, svojou mienkou dokázal ovplyvniť dokonca aj zakladateľa Svetového kongresu Slovákov a jeho doživotného predsedu Štefana Romana – naozaj vplyvnú osobnosť, piateho najbohatšieho muža v Kanade“, hovorí v rozhovore historička.
Stručný životopis Štefana Náhalku
Mons. Náhalka sa narodil v Liptovskej Teplička 16. marca 1916. Gymnázium skončil v Levoči. Kňazskú formáciu prijal v Ríme v Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého, teologické štúdiá absolvoval na Pápežskej lateránskej univerzite. Za kňaza bol vysvätený 19. decembra 1942 v Ríme. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko. Tri roky pôsobil ako kaplán v Ružomberku a rok spravoval tamojšiu farnosť. V rokoch 1946-1948 bol tajomníkom spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Po tom, ako v Bratislave získal doktorát z teológie, v rokoch 1948-1950 vyučoval filozofiu v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. V dizertačnej práci sa venoval téme: Láska v duchovnom živote podľa učenia sv. Tomáša Akvinského.
Ako jeden z popredných intelektuálov bol terčom komunistického režimu. Takmer tri roky sa musel skrývať a v máji 1953 unikol do Rakúska a následne do Ríma. Hneď sa stal spolupracovníkom Slovenského katolíckeho ústredia. V roku 1956 sa aktívne podieľal na založení Slovenského vydavateľstva sv. Cyrila a Metoda, v ktorom vydal a zredigoval desiatky prác slovenských exilových autorov. V roku 1957 sa stal vedúcim Slovenského katolíckeho ústredia. Svätá stolica ho poverila starať sa o duchovnú službu slovenským emigrantom a mal zorganizovať duchovnú správu medzi Slovákmi v zahraničí. Pričinil sa o založenie slovenských katolíckych misií v Anglicku (Londýn) a v Brazílii (Rio de Janeiro a São Paulo). Bol menovaný za delegáta pre duchovnú službu slovenským emigrantom. Založil slovenské katolícke misie v austrálskom Sydney, vo švajčiarskom Morges, Bazileji a Zürichu, vo švédskom Štokholme a v nemeckom Mannheime. Na medzinárodných kongresoch o migrantoch referoval o slovenskej emigrácii. V roku 1958 z jeho iniciatívy vznikla knižná séria Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedecká ročenka Slovak Studies.
Mons. Náhalka bol spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a jeho prvým rektorom. Bol tiež mimoriadne publikačne činný, hojne prispieval svojimi náboženskými a filozofickými úvahami do viacerých časopisov. Ideovo bol stúpencom kresťanského realizmu. Vydal Rímsky misál latinsko-slovenský, čím sa umožnilo uviesť do života liturgickú obnovu Druhého vatikánskeho koncilu. Zredigoval preklad Nového zákona, ktorý spracoval Štefan Porúbčan (1968). Svojou mimoriadnou aktivitou zaujíma jedno z najpoprednejších miest v dejinách slovenského katolicizmu. Pápež Pavol VI. ho v roku 1963 vymenoval za monsignora a v roku 1967 za pápežského preláta.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
