Peter Olas: Spoznávanie Jánovej apokalypsy

Spoznávanie Jánovej apokalypsy

(Zjv 1)

Začíname sa spolu zamýšľať nad v poradí poslednou biblickou knihou, Knihou zjavenia, známou aj ako Jánova apokalypsa. Veľa kresťanov sa tejto náročnej knihe vyhýba, nakoľko si slovo “apokalypsa” spája s niečím hrôzostrašným. Ak sa do nej aj niekto pustí a začne ju čítať, často ju pre náročnosť symbolickej reči rýchlo zanechá. Napriek tomu, že nie je medzi nami katolíkmi dobre známa a dostatočne interpretovaná, je často zneužívaná na podporu vlastných teórií rozličných skupín alebo jednotlivcov o konci sveta. Poďme sa teda spoločne zahĺbiť do tejto fascinujúcej biblickej knihy, ktorá hovorí o Cirkvi, o jej zápasoch a smerovaní, a spoznajme hĺbku jej symboliky. Jánova apokalypsa je totiž inšpirovaným Božím slovom, ktoré je vždy aktuálne a dôležité, a to pre každého kresťana.

Na začiatok treba povedať, že Kniha zjavenia patrí do literárneho žánru apokalyptiky. Slovo “apokalypsa” pochádza z gréčtiny a znamená “odkrytie”, “odhalenie”, “vyjavenie”. Boh tak, ako príkladný otec, chce, aby jeho ľud poznal to, čo on pozná – zmysel ľudských dejín, fungovania sveta, jeho smerovanie a jeho princípy.

Apokalyptický prúd sa zamýšľal nad tajomstvom zla vo svete, vyzdvihoval Božiu zvrchovanú moc a zásah do ľudských dejín, hovoril o zápase medzi anjelmi a démonmi, a zamýšľal sa nad zmŕtvychvstaním. Opisoval tiež všeobecný súd, odsúdenie a potrestanie zlých a následné pretvorenie tohto hriešneho sveta a záverečný pokojný život Božieho ľudu.

Apokalyptika využíva bohatú symbolickú reč, ktorú ale nemožno zobrazovať naraz. Je potrebné postupne interpretovať jeden symbol za druhým, iba tak dostaneme skutočné posolstvo, a nie akési monštrum. Symboly, ktoré Ján použil, boli istotne jasné pre kresťanskú komunitu, ktorej Ján tento spis adresoval, pretože vychádzali zo židovstva a zo Svätého písma. Samotný názov “apokalypsa”, čiže “odhalenie” nám našepkáva, že sa nebude jednať o tajný kód. Apokalyptika používala symboly preto, aby boli zrozumiteľné iba danej komunite, nie však vonkajšiemu svetu, ktorý bol týmto apokalyptickým smerom ostro kritizovaný. Nám sú dnes už symboly Knihy zjavenia vzdialené, preto na pochopenie jej posolstva potrebujeme nanovo vstúpiť do symbolickej reči a kontextu tej doby, v ktorej bola napísaná, aby sme si nevytvárali vlastné uzávery, vzdialené od toho, čo chcel autor povedať, ale aby sme prenikli do skutočnej podstaty tohto posvätného textu.

Celá kniha začína akýmsi podnadpisom, obsiahnutým v prvých troch veršoch. Ten hovorí o autorovi, adresátoch zjavenia aj o jeho sprostredkovateľovi. Čítanie, počúvanie a zachovávanie slov tejto knihy je tu predstavené ako skutočné blahoslavenstvo, čiže veľké šťastie. Tušíme teda, že nepôjde o hrôzostrašné posolstvo, ktoré by malo čitateľa alebo poslucháčov tejto knihy vydesiť, ale práve naopak.

Začiatok tejto kapitoly má liturgický kontext. Jeden číta, ostatní počúvajú. Ján pozdravuje sedem cirkevných komunít milosťou od Trojjediného Boha. Zhromaždený ľud na to reaguje vzdaním slávy a moci Kristovi, o ktorom je presvedčený, že ho miluje a že ho vykúpil z hriechov a urobil z neho kráľovstvo a kňazov Bohu Otcovi.

Následne Ján predstavuje situáciu, v ktorej sa nachádza. Ocitá sa na ostrove Patmos kvôli Božiemu slovu, najskôr vo vyhnanstve alebo väzení pre Ježiša Krista. V Deň Pána, čiže v nedeľu, sa nemôže zúčastniť spoločnej liturgie, je teda prenesený do tej nebeskej. Uvidí Ježiša Krista v sláve ako kohosi podobného Synovi človeka, ktorý sa prechádza uprostred svojej Cirkvi, znázornenej siedmimi zlatými svietnikmi. Táto vízia je na úvod potrebná na pripomenutie toho, kto je skutočný Pán a že všetko, čo bude nasledovať, podlieha tejto hlavnej pravde – Ježiš Kristus je mocný a zvrchovaný Pán.

V pravej ruke, ktorá je symbolom moci, drží Kristus sedem hviezd, čo je sedem anjelov/autorít zodpovedných za cirkevné komunity. Číslo sedem v Jánovej apokalypse znamená plnosť. Jedná sa tu teda o celú Cirkev, ktorú Ježiš mocne drží v ruke prostredníctvom jej autorít. Mohli by sme povedať, že kto sa púšťa autority, vymyká sa z mocného Ježišovho zovretia.

Ján je na záver vyzvaný zapísať to, čo vidí, čo je a čo sa má stať potom. Je zaujímavé, že Jánova apokalypsa sa zvykne vysvetľovať iba ako “to, čo sa má stať potom”, najmä ako opis konca sveta, zabúdajúc na výraz “to, čo je”. Nie je iba opisom konca sveta, ale odhaľuje celé dejiny spásy a prepája to, čo tu už je, čo prežívame, s tým, čo v nádeji očakávame ako svoj cieľ a čo príde v plnosti až po Ježišovom slávnom druhom príchode.

Apokalypsa je cirkevným spisom, ktorý má celému Božiemu ľudu vliať nádej a posilu v každodenných zápasoch a súženiach, a to počas celých ľudských dejín, od Ježišovho zmŕtvychvstania až po jeho slávny návrat na túto zem.

SSLic. Peter Olas