Peter Dufka SJ: Modlitba je prosba o všetko, čo potrebujeme

Dnes začneme jednoduchou definíciou modlitby, ktorú každý praktizujúci kresťan pozná a ktorá znie nasledovne:  Modlitba je prosba Boha o všetko, čo potrebujeme.   Skúsme si jednotlivé slová tento definície všimnúť trochu bližšie.

1. Prosba

Požiadať niekoho o niečo znamená uznať, že my túto vec nemáme a on ju má. Je nad nami akosi nadradený. Povieme si: On je „bohatší“ ako ja a poprosíme ho o pomoc. Môže byť inteligentnejší alebo učenejší a obraciame sa k nemu so žiadosťou, aby mi vysvetlil to, čomu nerozumiem. Takmer automaticky s prosbou vzdávame úctu tomu, komu svoju požiadavku adresujeme.  

V bežnej praxi narážame na isté ťažkosti s prosbou. Je to z našej ukrytej pýchy? Niektorí autori hovoria, že to vyplýva z utajeného  pocitu nespravodlivosti. On má a ja nemám. Pre niektorých ľudí je prijímanie darov ľahké a bezproblémové hlavne vtedy, keď ide o darcov, ktorí nedajú pocítiť svoju nadradenosť, a ktorí nás týmto gestom darovania neponižujú. Pre niektorých však môže byť prijatie daru ponižujúcim gestom.    

Žobráci po istom čase nadobudnú akúsi mentalitu žobrákov. Tu nemyslím na pouličných podvodníkov, ktorých sú naše ulice plné, ale na skutočne núdznych ľudí, ktorí pokorne prosia o pomoc. Duch prosby je súčasťou ich osoby a aj keď momentálne neprosia o pomoc, ducha závislosti na darcovi nosia neustále v sebe. Majú vypestovanú úžasnú citlivosť a vnímavosť na osoby, ktoré prechádzajú okolo. Vniknú do vnútra okoloidúcich a vnímajú tvrdosť alebo dobrotu srdca.  

Viacerí autori používajú tento obraz na vyjadrenie našej závislosti na Bohu. Nie v tom zmysle, že by sme mali mať nízke sebavedomie či nízke zmýšľanie o nás samotných, ale v tom, že všetko je darom od Boha a nič nám vo svojej podstate nepatrí. 

Irénée Hausherr popisuje jednu celkom všednú udalosť. V roku 1922 vystupoval po strmých a nekonečných schodoch vedúcich do baziliky na Montmartri v Paríži. Zohnutý konečne dosiahol posledný schod a keď sa vyrovnal, zrazu zbadal len niekoľko krokov do seba muža, ako nehybne a mlčky sedí na zemi. Vedľa neho ležala prevrátená čiapka. Nemálo tých, čo prechádzali okolo, tam niečo hodili. Žobrák nemusel hovoriť. Namiesto očí dve červené jamky hovorili za všetko.

Bol to veľmi silný obraz, ktorí zachytáva pravdu o nás samotných, hovorí p. Hausherr. Keď si uvedomujeme našu závislosť na Bohu, nenechajme sa ňou odradiť, ale predstúpme pred Neho takí, akí sme. Tento postoj pravdy, prosby a túžby je veľkolepou modlitbou.

2. Za všetko

V modlitbe môžeme prosiť za všetkých a za všetko, ale skutočnosti duchovného charakteru by mali mať prednosť. Jedna zo známych rád autorov prvých storočí kresťanstva bola modlitba za duchovné potreby kresťanských spoločenstiev i jednotlivcov. Púštni otcovia dokonca hovoria, že tak, ako veci i osoby vrhajú tieň, ktorý ich neustále sprevádza, tak sú duchovné dobrá sprevádzané materiálnymi dobrami. Je to istá parafráza známeho verša Matúšovho evanjelia: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 33).

Je múdre prosiť Boha o to, čo už máme, pretože naše vlastníctvo nie je isté. Intelektuálne či duševné schopnosti, fyzické zdravie sú niečím, čo dnes máme, ale zajtrajšok je neistý. Dostali sme ich. Všetky tieto prirodzené dary od Boha nemenia náš stav závislosti na Darcovi, ktorý ich neustále udržiava. „Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ píše sv. Pavol v liste Korinťanom (1 Kor 4, 7). Modlitbou vyjadrujeme Božiu nadradenosť, závislosť na Bohu, a preto je modlitba prosby veľmi blízka modlitbe vďaky. Vďačnosť  by mala byť jej prirodzeným pokračovaním. Mali by sme ďakovať za všetkých a za všetko.   

Osobitná vďaka by mala byť zameraná za dar času. Obrovský dar času, ktorý je neraz znehodnotený zlým hospodárením, si človek obyčajne uvedomí až vtedy, keď je už neskoro a času mu zostáva už veľmi málo. Platí to o čase venovanom akejkoľvek činnosti, ale predovšetkým o čase, ktorým je vymedzený náš život. Preto duchovní autori odporúčajú prosiť o to, aby náš čas neprešiel naprázdno a poslúžil na dobrú prípravu budúcnosti.    

Je potrebné prosiť i o to, čo sme stratili, čo sme nesprávnym postojom nerozvinuli alebo úplne zrušili. Niektoré rozhodnutia a chybné kroky sa už nikdy nevrátia, avšak neslávna minulosť môže byť pre našu prítomnosť nemalým požehnaním.

3. Čo potrebujem

Ako viem, že skutočne potrebujeme to, čo si myslíme, že potrebujeme? Neraz sa nám v priebehu času v hlave vyjasní tak, že si povieme: Veď toto, do čoho som investoval toľko času a energie, som skutočne nepotreboval.   

 Niektorí filozofi poznajú výraz falošná jasnosť. Sokrates ju vyjadruje takto: „Dlho som žasol nad múdrosťou svojich vlastných slov. Začínam im však nedôverovať. Musím sa na ich obsah znova pozrieť a overiť ich pravdivosť“. Naše nevyslyšané prosby majú často tento dôvod. Nepotrebujeme to, o čo prosíme, alebo dokonca vec, o ktorú prosíme, nám môže ublížiť.  Boh nás nevyslyší, ak obsah prosby neharmonizuje s Božím plánom s nami. Prosíme vo svojej nevedomosti, naivite alebo nerozumnosti.

Ďalším dôvodom, prečo nás Boh hneď nevyslyší, je to, že nám chce dať dar, ktorý prevyšuje naše prosby. Často má duchovnú podobu a neraz ide o dar vytrvalej modlitby.  

Nemálo autorov píše o tom,  akým tónom máme hovoriť s Bohom. Modlitba Otče náš nie je len známa recitovaná modlitba, ale zachytáva ducha modlitby. Dieťa, ktoré chce o niečo požiadať svojho otca, sa o presnú formuláciu svojej prosby nestará. Vie, že mu otec porozumie, nech by bola prosba akokoľvek kostrbatá či koktavá.  Podobne je to i s prosbou adresovanou nášmu nebeskému Otcovi či nebeskej Matke. Tak, ako matky vedia, čo majú kúpiť pre svoje deti, tak je to i s našou nebeskou Matkou. Vie presne, čo potrebujeme. 

Pri svojich prosbách sa môžeme ľahko mýliť, pokiaľ ide o dobro našej duše, avšak nie vtedy, ak vytvoríme vo svojom srdci priestor pre Ducha Svätého. Podobne, ako je náš zdravý fyzický život podmienený vitamínmi, tak je to i v duchovnej oblasti. Duch Svätý je univerzálny „vitamín“ nášho duchovného života, ktorého jemnú prítomnosť a potrebu jasne zachytávame.

Milí priatelia, nech nám začiatok Adventného obdobia prispeje k tomu, aby to bol i dobrý začiatok nášho nového vzťahu s Bohom prostredníctvom modlitby.