Biblické postavy (9): Eva II.

Zatiaľ čo meno Adam, hoci figuruje tiež ako všeobecné podstatné meno človek, je súčasťou biblického príbehu o stvorení v jeho druhej verzii už od samého začiatku (Gen 2,5), na meno Eva si musí čitateľ počkať trochu dlhšie a Biblia ho použije iba dvakrát. Adamovu polovičku a pomocníčku označuje Písmo vo väčšine prípadov iba slovom žena (išša). Až vo chvíli, keď musia obidvaja po svojej neposlušnosti opustiť rajskú záhradu, až vtedy ju Adam nazve menom Eva (Gen 3,20).

Podľa biblického rozprávania Adam nazval menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver (Gen 2,20), ale keď prvýkrát s úžasom uvidel svoju partnerku,

sebe rovnú pomoc, menom ju nenazval. Výrazom žena (išša), ktoré v hebrejčine veľmi úzko súvisí so slovom muž (iš) len vyjadril, že sú si obaja rovní, a že patria k sebe. Nazývanie menom je v biblickom príbehu o stvorení vyjadrením moci a nadvlády. Keďže teda muž, Adam nazýva svoju ženu Evou až po hriechu, znamená to, že až neposlušnosť Stvoriteľovi vniesla do ich vzájomného vzťahu napätie, disproporciu a nadvládu. Len hriech priviedol Adama k tomu, že sa k seberovnej žene správal nadradene a povýšene. Presne ako to konštatuje i sám Stvoriteľ, keď žene objasňuje dôsledky jej priestupku: „Hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou“ (Gen 3,16).

Avšak i v tomto prípade musí muž uznať, že bez ženy sa nepohne. K menu Eva, ktoré Adam dáva svojej žene, pripája biblický text vysvetlenie plné nádeje a života. Dostala meno Eva, lebo je matkou všetkých žijúcich (Gen 3,20).

Kým o Adamovom vnútornom svete sa čitateľ biblického príbehu nedozvie takmer nič, v prípade Evy prekvapuje hneď niekoľko pozoruhodných detailov. Za prvé, biblický príbeh neprezrádza, aké informácie mala Eva o strome poznania dobra a zla, avšak z príbehu nevyplýva, že by rástol priamo uprostred záhrady. Tam – doslovne podľa textu – rástol strom života (Gen 2,9). Umiestnenie stromu poznania zostáva neupresnené. Z rozhovoru s hadom ale vyplýva, že v ženinom pojatí rastie zakázaný strom priamo uprostred záhrady. Otvára sa preto pred nami otázka, ako je možné, že zo všetkých krásnych stromov sa práve tento zakázaný stal stredobodom ženinej pozornosti.

Za druhé, Stvoriteľov výslovný zákaz sa týkal iba jedenia ovocia. O dotykoch Boh nič nepovedal. V podaní ženy je ale zákaz omnoho širší. Údajne sa nesmie ovocia ani dotýkať. Ďalšia otázka preto znie: Ako prišla žena k tomuto nepodloženému výkladu?

Nakoniec, tretí pohľad do Evinho vnútra sa čitateľovi naskytne pri narodení Kaina. Na začiatku štvrtej kapitoly čítame: „Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: »Získala som človeka od Pána«“ (Gen 4,1). Evin výraz, ktorý slovenčina prekladá slovom „získať“ (kana), Biblia bežne používa pre kúpno-predajné vzťahy, vtedy, keď sa niečo kupuje za peniaze alebo za inú protihodnotu. Znamená to teda, že Eva vo vzťahu k Bohu i vo vzťahu k Adamovi z logiky vzájomného vďačného obdarovávania prepla do logiky obchodnej výmeny? Biblický text na túto otázku neodpovie. Evine podozrivé myšlienkové pochody však stavajú čitateľa pred rozhodnutie, či chce byť pozorný k Božiemu slovu a vnímať realitu vo svetle Božej pravdy, alebo sa – podobne ako Eva – nechá zviesť na scestie svojimi vlastnými myšlienkami, ktoré nie vždy odpovedajú objektívnej skutočnosti.