Prof. Hrabovec: Slovenský katolícky exil, antikomunizmus a Pius XII.
Zuzana Klimanová – Vatican News
Odkedy pápež František sprístupnil dokumenty pontifikátu Pia XII. pre historický výskum, v západnej Európe sa koná viacero vedeckých podujatí. V Ríme 18. januára na jednej z nich vystúpila prof. Emília Hrabovec, ktorá je členkou Pápežského výboru pre historické vedy. Téma konferencie na École française de Rome (Francúzsky historický ústav v Ríme) znela: „Pius XII. a antikomunizmus“. Prof. Hrabovec hovorila o tejto téme v súvislosti so slovenským exilom.
„Pius XII. vnímal zápas s komunizmom, či s akýmikoľvek inými kresťanstvu či katolicizmu nepriateľskými ideológiami, s materializmom praktickým, ako v prvom rade duchovný zápas. Hovoril o zápase so satanskými silami, ktorých cieľom je vytrhnúť Boha z duší ľudí“, vysvetľuje prof. Hrabovec. Historikom v Ríme hovorila o tom, ako sa slovenský exil – kňazi, laici, rehoľníci, ktorí žili nielen v Ríme, ale aj v celej západnej Európe, zapojili do tejto duchovnej mobilizácie, ktorú Pius XII. vyhlásil najprv pri Svätom roku 1950 a potom počas Mariánskeho roka 1954.
Do tzv. „Krížovej výpravy ruženca“ sa zapojili tisíce Slovákov, prakticky všetci, ktorí sa vtedy nachádzali v západnej Európe, často
v primitívnych podmienkach, v lágroch, v provizórnych ubytovniach. Rukou písanými listami sa hlásili k tomu, že sa budú denne modliť ruženec za svojich spolubratov za železnou oponou. Jeden štvrtok v mesiaci sa v rímskej Pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore na oltári pred ikonou patrónky Ríma Salus Populi Romani slávili sväté omše za katolíkov za železnou oponou. Mnohokrát boli omše obetované za jednotlivých biskupov, často aj za biskupa Vojtaššáka. Prof. Hrabovec spomenula aj znovuobjavenie starobylej modlitby Anjel Pána. Propagoval ju pápež, ktorý vyhlásil prvú krížovú výpravu. Pius XII. ju potom znovuobjavil v Mariánskom roku 1954 ako duchovný nástroj v zápase proti novému materializmu, ktorý sa šíril v 20. storočí a proti jeho osobitnej politickej podobe – komunizmu.
Slováci sa podieľali aj na apoštoláte slova – tlačeného i hovoreného. Aj keď slovenská emigrácia
„z materiálneho hľadiska nemala nič“ a žila v biednych podmienkach – ako emigrácia národa, ktorý nemá vlastný štát -, dokázala aj v biede nájsť prostriedky na vydávanie kníh, aj v zahraničných jazykoch, aby sa svet dozvedel o utrpení, ale aj o heroizme Slovákov za železnou oponou. Podnikali sériu verejných prednášok po Taliansku, Nemecku, organizovali výstavy. V Bruseli na Svetovej výstave Mons. Náhalka napríklad dokázal zorganizovať samostatnú časť o trpiacej Cirkvi na Slovensku. „Slovenský exil bol v tomto ohľade nesmierne agilný“, zdôrazňuje prof. Hrabovec.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
