Úmysel Apoštolátu modlitby: Za dar rozmanitosti v Cirkvi

Jozef Bartkovjak SJ

Cirkev má v sebe pestrosť chariziem, ktorá sa v kontakte s kultúrou prejavuje v jednotlivých spiritualitách, v teologickom bohatstve a rôznosti tradícií a obradov. Rozmanitosť v Cirkvi je veľká hodnota, ktorá však nespočíva v samotnej šírke palety, v kvantite, ale v kvalite. Vďaka tejto kvalite sú charizmy v jednote. Sv. Pavol o charizmách hovorí: „Nik nemôže povedať: «Ježiš je Pán», ak nie v Duchu Svätom. Rozličné sú duchovné dary, ale Duch je ten istý“ (1 Kor 12,3-4).

Sv. Pavol v Hymne na lásku hovorí, že ani najúžasnejšie vlastnosti nie sú nič platné, ak nie sú spojené s láskou. 

Láska je „pravým kritériom chariziem,“ hovorí Katechizmus (KKC, 800). Výrečne o tom píše sv. František Saleský, ktorého dal pápež František v apoštolskom liste Totum amoris est Cirkvi za vzor ako učiteľa lásky. A zo životných príkladov sv. Terezky z Lisieux či sv. Terézie z Kalkaty je to nad slnko jasnejšie.

Charizmou sa nemyslí nejaká oslňujúca osobná výnimočnosť, ale špecifický Boží dar, ktorý máme nielen pre seba, ale pre dobro všetkých. Charizmy sú autentické, ak slúžia jednote, ak sú na všeobecný úžitok.

Keď nás pápež František pozýva prosiť si od Ducha Svätého vnímavosť na charizmy, naznačuje, že charizma nie je len niečo veľkolepé. Charizmy sú aj nenápadné, a možno o to cennejšie. V niektorých typoch lesa si na prvý pohľad všimneme len vysoké stromy. Až pozorné oko si všimne mach, vďaka ktorému je biosystém schopný zadržať vodu a chrániť pôdu pred eróziou.

„Charizmy, či už mimoriadne, alebo jednoduché a skromné, sú milosti Ducha Svätého, ktoré sú priamo alebo nepriamo užitočné Cirkvi, lebo sú zamerané na jej budovanie, na dobro ľudí a celého sveta. Charizmy má vďačne prijímať nielen ten, kto ich dostáva, ale aj všetci členovia Cirkvi.“ (KKC, 799)

Okrem chariziem sa pestrosť týka aj tradícií. Sv. Ján Pavol II. hovoril, že Cirkev má dvoje pľúc, 

východné a západné. Aj v rámci každej časti týchto duchovných pľúc je viacero starobylých tradícií. Kto ako pútnik niekedy navštívil Jeruzalem, vie, aká je to pestrosť, ale aj aká je to náročná výzva vytvárať harmonickú jednotu.

V Katolíckej cirkvi sa úcte k rozmanitosti darov učíme spoznávaním nášho vnútorného bohatstva. Spoznávaním jednotlivých duchovných a liturgických tradícií, ale aj konkrétnych bratov a sestier. Aby sme túto hodnotu dokázali vnímať, potrebujeme správny postoj srdca. Je ním vďačnosť. Pozerať s úctou a uznaním na charizmy, ktoré sú prítomné v  spoločenstvách iných kresťanských cirkví, je prejavom zrelej viery.

Slovensko je v tomto smere privilegované. Sme miestom stretávania kresťanského Západu a Východu a spolunažívania dvoch tradícií katolíckej Cirkvi: latinskej a byzantskej. A v úsilí o vytváranie ekumenickej jednoty s protestantmi a pravoslávnymi máme tiež svoju pestrosť. Toto všetko sa počas januára snažíme vkladať do modlitby na úmysel Svätého Otca a cvičiť sa tak vo vďačnosti.

Spoznanie duchovného bohatstva inej liturgickej tradície nám pomáha lepšie chápať a ctiť si aj našu vlastnú. Niekedy nám otvorí oči pohľad spoza hraníc alebo návšteva z cudziny. Napr. návšteva Svätého Otca Františka, pri ktorej celý svet sledoval svätú liturgiu z Prešova, nám pomohla uvedomiť si, akým pokladom Slovenska je prítomnosť Gréckokatolíckej cirkvi. Nielen pre nás samých, ale aj pre okolitý svet.

Vráťme sa ešte na chvíľu k charizmám. Môžeme pouvažovať nad týmito slovami pápeža Františka o význame rozličnosti chariziem. V apoštolskej exhortácii Radosť evanjelia z roku 2013 píše:

„Sú to dary na obnovu a budovanie Cirkvi. Nie sú len uzavretým majetkom, odovzdaným nejakej skupine, aby sa oň starala; skôr sú to dary Ducha začlenené do tela Cirkvi, zamerané do stredu, ktorým je Kristus: z neho potom vychádzajú sformované do evanjelizačných podnetov. Jasným znakom autentickosti charizmy je jej eklezialita; jej schopnosť harmonicky sa začleniť do života svätého Božieho ľudu pre dobro všetkých. Autentická novosť vyvolaná Duchom nepotrebuje zatieňovať iné formy duchovnosti a darov, aby sa presadila. Čím viac nejaká charizma obracia svoj zrak k srdcu evanjelia, tým viac bude jej použitie cirkevné. Aj keď to stojí námahu, práve v spoločenstve sa charizmy ukazujú ako autentické a tajomným spôsobom plodné. Ak sa Cirkev snaží žiť v duchu tejto výzvy, môže sa stať vzorom pre pokoj vo svete.“ (Evangelii gaudium, 130)

„Rozdiely medzi osobami a spoločenstvami sú niekedy nepríjemné, ale Duch Svätý, ktorý vyvoláva rozdielnosť, dokáže zo všetkého vyťažiť niečo dobré a premeniť rozdielnosť na evanjelizačný dynamizmus, ktorý priťahuje. Rozdielnosť však musí počítať s pomocou Ducha Svätého; iba on totiž dokáže zároveň vyvolať rozdielnosť, pluralitu i mnohorakosť a všetko priviesť k jednote. Naopak, ak po rozdielnosti túžime, ale sa uzatvárame do svojich osobitostí a exkluzívností, vyvolávame iba rozdelenie; na druhej strane keď my sami chceme tvoriť jednotu prostredníctvom vlastných ľudských plánov, skončíme pri vnucovaní uniformity a typového schvaľovania. Toto misii Cirkvi nepomáha.“ (Evangelii gaudium, 131) 

Toľko slová pápeža Františka. Vedomie toho, že sme schopní vzájomne sa obohacovať je už samo osebe hodnotou. Je to postoj otvorenosti, potrebnej pre rozvíjanie lásky a porozumenia a na budovanie Kristom vytúženej jednoty. Že je to záležitosť viac praxe než teórie, to nám pripomína aj téma Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov vybraná na tento rok: „Milovať budeš Pána, svojho Boha ... a svojho blížneho ako seba samého“ (Lk 10,27). Tento rok je s tým spojená aj trocha exotiky a najmä drsnej reality, lebo tému rozpracovali do podnetov na modlitbu kresťania z Burkiny Faso. Táto väčšinovo moslimská krajina ležiaca v západnej časti Afriky utrpela v nedávnych rokoch rany teroru zo strany islamistických džihádistov. Mnohé kresťanské kostoly boli napadnuté. Katolíci v Burkine Faso tvoria 20%, protestanti 6% obyvateľstva. Ich jednota a vzájomná podpora je veľmi dôležitá pre samotné prežitie.

Na záver si pripomeňme aj januárový úmysel našich biskupov: „Aby sa kresťania a všetci ľudia dobrej vôle pestovaním pokoja vo svojom srdci zasadzovali za mier a spravodlivosť vo svete.“