Dôstojnosť a poslanie ženy – aprílový úmysel Svätého Otca

Pred niekoľkými dňami, 8. apríla 2024, bol publikovaný dokument Dikastéria pre náuku viery s názvom Dignitas infinita - Nekonečná dôstojnosť. Toto rozsiahle vyhlásenie je prejavom záujmu Svätého Otca Františka o všeľudsky dôležitú otázku. Ide o človeka, o samotnú jeho ľudskú dôstojnosť. Cirkev v mene svojho Bohom zvereného poslania a v mene zdravého rozumu hovorí, že každý človek bez rozdielu a bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, má nespochybniteľnú, neodňateľnú a nescudziteľnú ľudskú dôstojnosť.

Medzi ťažkými porušovaniami ľudskej dôstojnosti a útokmi na antropologický základ ľudskej spoločnosti sú viaceré,

ktorých priamou či nepriamou obeťou je žena. Znevýhodňovanie, násilie na ženách, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie, prostitúcia, nútenie k potratu, feminicídium, čiže selektívna eliminácia žien, prenajímanie maternice alebo tzv. surogátne materstvo. Útokmi na ľudskú dôstojnosť je aj ideologické zotieranie pohlavnej rozdielnosti a presadzovanie genderovej teórie či praktizovanie zmeny pohlavia.

Za čo konkrétne sa modlíme na podnet pápeža Františka v tomto mesiaci? Nie len aby nejaké vzdialené kultúry a civilizácie zmenili svoje chybné postoje voči ženám. A nejde tu iba o boj proti škodlivým ideologickým pozíciám. Ide tu o nás. Ide tu o spravodlivosť a o lásku. Ide o verejnú, ale aj o súkromnú sféru, o postoje a o svedomie každého z nás.

O tom, či sa nejakému človeku alebo skupine ľudí prizná alebo neprizná ľudská dôstojnosť, nesmie rozhodovať svojvôľa jednotlivca či mocenské skupinové záujmy v mene „práva silnejšieho“. Práve rešpektovanie dôstojnosti a práv slabšieho je indikátorom etického a morálneho zdravia spoločnosti. Bez dôsledného rešpektovania ľudskej dôstojnosti sa spoločnosť rozpadá, poškodzuje svoju budúcnosť, upadá v nej nádej. 

Dôstojnosť ženy je niečo posvätné. Je to Boží dar pre ľudstvo. Sv. Ján Pavol II. v apoštolskom liste o dôstojnosti a povolaní ženy Mulieris dignitatem (1988) píše: „Dôstojnosť ženy sa úzko spája s láskou, ktorú prijíma vzhľadom na samu ženskosť, ako aj s láskou, ktorú opätuje ... Morálna sila ženy, jej duchovná moc sa spája s vedomím, že Boh jej osobitným spôsobom zveruje človeka, ľudskú bytosť ... dokonca i v podmienkach spoločenskej diskriminácie, v akých sa môže ocitnúť.“ (č. 30)

Od roku 1948 platí Všeobecná deklarácia ľudských práv: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach“ (čl. 1), a to „bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia“ (čl. 2).

Platí táto deklarácia OSN len na papieri? Žena to stále má zložitejšie s pracovnými príležitosťami, neraz má menšiu mzdu za rovnaký výkon. Jej starostlivosť o deti a možné ďalšie materstvo sú v očiach zamestnávateľa znevýhodnením. Ak ide žena do politiky, musí obetovať viac než muž. V niektorých krajinách sú ženy znevýhodnené aj v prístupe ku vzdelaniu.

Hoci už nie je výnimkou, že manželia si dokážu rozdeliť záťaž v domácnosti, zamestnanú mamu doma zvyčajne čaká „druhá šichta“. Spomínaná deklarácia pritom hovorí, že „každý má právo na odpočinok,“ (čl. 24) a „materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc“ (čl. 25). Musí žena platiť dvojitú daň - z práce i z odpočinku?

Muž a žena majú svoje zásadné odlišnosti, ale ako hovorí Svätý Otec, „rozdielnosť nemusí vyústiť do nerovnosti, ale do väčšieho vzájomného uznania“ (Príhovor Nadácii Centesimus Annus, 11. marca 2023).

Na správny vzťah muža a ženy útočia ideológie. Pápež František upozorňuje na rozličné formy „ideológie, všeobecne nazývanej gender, ktorá neguje rozdielnosť a prirodzenú reciprocitu muža a ženy. Projektuje spoločnosť bez pohlavných rozdielov a vyprázdňuje antropologický základ rodiny“ (Amoris laetitia, 56 - 2015).

Dnes je v móde zavádzať „nové práva“, dokonca aj na pôde OSN. Napr. pseudoprávo na potrat sa prezentuje ako podmienka emancipácie ženy. Neplatí ani argument, že v kultúrach s prenatálnou selekciou chlapcov je to nabrúsený bumerang proti samotnej žene? Pre dôstojnosť ženy by bolo potrebné niečo celkom iné, napr. zákaz „prenajímania maternice“. Na začiatku tohto roka o tom hovoril pápež František veľmi dôrazne pri stretnutí s členmi diplomatického zboru.

Tzv. surogátne materstvo ťažko zraňuje dôstojnosť ženy i dieťaťa: „Dieťa je vždy darom a nikdy nie predmetom zmluvy. Preto vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaviazalo k všeobecnému zákazu tejto praxe.“ (Príhovor diplomatickému zboru akreditovanému pri Svätej stolici, 8. jan. 2024)

Vo Vatikáne sa nedávno konala na túto tému aj vedecká konferencia. Prax náhradného materstva porušuje dôstojnosť dieťaťa i samotnej ženy, ktorá je k nemu donútená alebo sa mu slobodne rozhodne podriadiť. Spomenutý vieroučný dokument Dignitas infinita o tom hovorí jasne: „Touto praxou sa žena odpútava od dieťaťa, ktoré v nej rastie, a stáva sa len prostriedkom podriadeným zisku alebo svojvoľnej túžbe iných. To je v každom prípade v protiklade so základnou dôstojnosťou každej ľudskej bytosti a jej právom byť vždy uznávaná sama za seba a nikdy nie ako nástroj na niečo iné.“ (Dignitas infinita, č. 50).

Keď pápež František poukazuje na dôstojnosť ženy, zdôrazňuje jej špecifickú a nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti i v Cirkvi. S pohľadom upretým na Pannu Máriu opakuje, že „Cirkev je žena“. Keď hovorí o potrebe „demaskulinizácie Cirkvi“, čiže o zmene jej príliš mužsky vyznievajúcich prejavov, nie je to feminizmus, ale docenenie špecifického príspevku ženy.

V súvislosti s aprílovým modlitbovým úmyslom Svätého Otca si položme otázku: Nežijeme aj my v civilizácii zvýhodňovania muža? Nemáme v podvedomí takúto mentalitu? Dôstojnosť a hodnotu ženy si potrebujeme uvedomovať všetci, muži i ženy, a správať sa podľa toho v súkromnej i verejnej sfére.

Ak dôkladne uvažujeme nad touto témou, privádza nás to k modlitbe. Môžeme sa inšpirovať slovami sv. Jána Pavla II.:

„Dôstojnosť každého človeka a povolanie, ktoré zodpovedá tejto dôstojnosti, majú svoju poslednú príčinu v spojení s Bohom. Mária – biblická žena – je najdokonalejším vyjadrením tejto dôstojnosti a tohto povolania.“ (Mulieris dignitatem, 5)

Toľko v súvislosti modlitbovou výzvou pápeža Františka na apríl: „Modlime sa, aby každá kultúra priznala ženám ich dôstojnosť a hodnotu a aby sa skončilo ich znevýhodňovanie, ktorým trpia v rozličných častiach sveta.“

Pamätajme zároveň aj na úmysel našich biskupov na tento mesiac: „Aby sme radostným svedectvom o Kristovom zmŕtvychvstaní prinášali svetu zmysel života a nádeje.“

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby