Biblické postavy (13): Kain a Ábel I.

Vo štvrtej kapitole knihy Genezis sa priestor biblického rozprávania začína zaľudňovať ďalšími postavami. Bratia Kain a Ábel sa síce na stránkach Biblie dlho nezdržia, ale o to bohatšie sú zdanlivo nepatrné detaily ich tragického príbehu. Zatiaľ čo Adam po svojej neúspešnej výhovorke v záhrade Eden už neprehovorí, Eva nie je tak skúpa na slovo. Narodenie prvého potomka komentuje veľmi zaujímavými slovami.

Adam potom poznal svoju ženu Evu a ona počala a porodila Kaina a povedala: „Získala som človeka od Pána“ (Gen 4,1).

Meno Kain sa v príbehu nevysvetľuje. Jeho význam môže byť kopija, oštep alebo tiež kováč. Evino vyhlásenie však naznačuje i fonetickú podobnosť medzi menom 

Kain a hebrejským slovesom kaná. To má hneď niekoľko významov. Najčastejšie sa používa na označenie kúpno-predajných vzťahov, teda „získať“ či „kúpiť“, ale vyskytuje sa aj vo význame „vytvoriť“. Eva pritom nespomína „syna“, „dieťa“, ba dokonca ani „človeka“, ako to uvádza náš zaužívaný preklad, ale používa slovo „muž“. Jej hláška je nadmieru pozoruhodná i z hľadiska stavby vety. Možno ju teda interpretovať viacerými spôsobmi. Môže naznačovať, že Eva nezdravo kompenzuje svoj naštrbený vzťah k mužovi – manželovi, ktorý ju chce ovládať, vzťahom k mužovi – synovi, ktorého považuje za svoje osobné vlastníctvo. Jej slová môžu tiež znamenať, že prestala vnímať život ako dar od Stvoriteľa a začala aj v oblasti predávania života uvažovať v kategóriách obchodovania. Jej výrok môže tiež vyznievať ako pyšné prirovnanie sa k samotnému Stvoriteľovi, lebo Eva je schopná vytvárať život podobne ako on. Evina veta však môže byť aj pokorným uznaním, že Kainov život prišiel na svet Pánovým pôsobením. Zatiaľ čo definitívna odpoveď v prospech jedného riešenia nie je možná, rozprávač biblického príbehu jedným dychom dodáva ďalšiu informáciu: „A opäť porodila jeho brata, Ábela“ (porov. Gen 1,2). V prípade mena Ábel nie sú poskytnuté žiadne ďalšie vysvetlenia, ale jeho význam je vďaka bežnému výskytu Hebrejského slova heḇel jasný. Môže označovať „dych“ alebo „vánok“, ale tiež niečo pominuteľné a bezvýznamné. Známe je najmä z úvodných riadkov knihy Kazateľ, ktoré sa prekladajú: „márnosť nad márnosť“ (porov. Kaz 1,2). Z bratskej dvojice Kain a Ábel teda jeden u čitateľa podozrivo evokuje predstavu tvorivej aktivity alebo dokonca zisku, pričom ten druhý mu neodvratne pripomína márnosť a pominuteľnosť. Biblický text síce žiadne uvažovanie o týchto skutočnostiach nerozvíja a neobsahuje ani žiadne náznaky v tomto smere, ale vo svetle neblahého vzťahu medzi dvomi bratmi sa čitateľ nemôže ubrániť myšlienke, či azda každá ľudská aktivita nekráča ruku v ruke s neodvratnou pominuteľnosťou a či snáď bezuzdná upätosť na zisk nerozosieva skazu a smrť.

Biblický príbeh nevenuje pozornosť tomu, ako Kain a Ábel vyrastali. Predstavuje nám ich ako dospelých mužov, ktorí sa venujú svojej práci. Nehovorí nič o ich vlastnostiach, ale charaktery dvoch bratov sa nepriamo zrkadlia v ich konaní, presnejšie v jednej konkrétnej situácii. Obidvaja bratia sa rozhodnú priniesť Pánovi obetu. Zatiaľ čo Kain prináša neurčitý výber z poľných plodín, Ábel vyberá to najlepšie z najlepšieho. Rozprávač tento rozdiel nijako nekomentuje a čitateľ by ho takmer tiež prešiel bez povšimnutia, keby nenasledovala poznámka: „Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol“ (Gen 4,4-5). Starozákonné texty opakovane pobádajú k tomu, aby človek odovzdával Bohu to najlepšie, čo má. Nikde sa však ani trochu nenaznačuje, že by Pánovu pozornosť akokoľvek ovplyvňovala kvantita či kvalita obetovaných darov. Preto ani v tomto prípade nemožno usudzovať, že by Boh preferoval Ábelovu obetu, na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov. Pánov záujem o Ábela možno skôr interpretovať v súvislosti s tým, ako sa príbeh začal, i vo svetle toho, ako kniha Genezis pokračuje ďalej. Evino konštatovanie pri Kainovom narodení prezrádza matkinu hrdosť na prvorodeného syna. Lakonický dodatok o narodení Ábela zas implicitne naznačuje, že druhý syn je azda tak trochu prehliadaný a zanedbávaný. Podobne, ako sa to bude v knihe Genezis ešte viackrát opakovať v príbehoch o patriarchoch, i tu Boh venuje pozornosť práve tomu, čo ľudia zaznávajú. Navzdory ľudskému záujmu o to, čo je na prvom mieste, si Pán opakovane vyberá druhorodeného, slabšieho, menej zaujímavého. Zameriava sa primárne na tých prehliadaných, s ktorými sa veľmi nepočíta. Zdanlivá Pánova „nespravodlivosť“ voči Kainovi teda môže vyrovnávať „nespravodlivosť“, ktorú Ábel zažíva vo svojej vlastnej rodine. Zároveň ale tiež poskytuje Kainovi príležitosť, aby vyrástol z infantilnej žiarlivosti (mimochodom hebrejské slovo žiarlivosť je tiež foneticky príbuzné s menom Kain) a ako zrelý muž kráčal so vzpriamenou hlavou. Túto intuíciu napokon potvrdzuje i pokračovanie príbehu. Hoci Pán zhliadol na Ábela, rozpráva sa s Kainom. Kain je tým, koho priamo oslovuje, aby ho priviedol k rozumu. Pánovi teda zjavne záleží na obidvoch – Kainovi i Ábelovi. Nemusia byť rovnakí, aby boli v Božích očiach rovnako dôležití.