Mons. Gallagher: Svätá stolica vždy podporovala cnosť „odvahy k mieru“

Charles de Pechpeyrou, Zuzana Klimanová – Vatican News

Na 64. medzinárodnej vojenskej púti sa zúčastnili vojaci zo 47 krajín. Slovenskú republiku reprezentovalo 210 pútnikov Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR pod vedením vojenského ordinára Mons. Františka Rábeka.

„Svätá stolica na medzinárodnej scéne vždy presadzovala cnosť ‚odvahy k mieru‘,“ pripomenul Mons. Gallagher ilustrujúc prvý aspekt pápežskej diplomacie: „Na uzavretie mieru je potrebná väčšia odvaha ako na vedenie vojny, pretože tá je ‚vždy porážkou‘. Je treba odvahu zvoliť si stretnutie namiesto konfrontácie, dialóg namiesto násilia, vyjednávanie namiesto nepriateľstva, úprimnosť namiesto pokrytectva“. Vatikánsky diplomat však vyjadril poľutovanie nad tým, že niekedy je, „geopolitická situácia taká napätá a polarizovaná, že je veľmi ťažké podporovať mier a vštepovať ho do myslí a sŕdc. Predovšetkým preto, že výrobcovia zbraní podporujú a podnecujú konflikty a technologický pokrok prispieva k čoraz chladnejšiemu a ľahostajnejšiemu prístupu k obrovskej tragédii vojny“.

Pokiaľ ide o multilaterálnu diplomaciu, Mons. Gallagher vyzval na obnovu OSN: „Ako veľmi je nevyhnutná reforma fungovania OSN (konkrétne Bezpečnostnej rady), aby by bolo reprezentatívnejšie a zohľadňovalo potreby všetkých národov! To si vyžaduje podporu celého medzinárodného spoločenstva a obnovenie ducha Helsínk“.

Ohľadom diplomacie Svätej stolice Mons. Gallagher vysvetlil: „Tým, že pápežská diplomacia kladie do centra svojich aktivít ľudskú osobu, snaží sa napĺňať svoje povolanie a povzniesť sa ponad akýkoľvek partikularizmus a osloviť každého, kto sa usiluje o mier, rozvoj a rešpektovanie ľudských práv,“ zdôraznil arcibiskup.

Svätá stolica, keďže je nestranná a bez akýchkoľvek vlastných záujmov, „môže sa ľahšie stať sprostredkovateľom a partnerom v jednaní. Ako slobodná od akýchkoľvek politických, ekonomických či vojenských ambícií dokázala zo svojej jedinečnosti urobiť silu a zo svojho hlasu kompas, ktorý vedie svedomie ľudí cez tragédie tohto sveta“.

Ako ďalej vysvetlil arcibiskup Gallagher, „milosrdenstvo sa pre Cirkev stalo aj politickou a diplomatickou kategóriou“. „Je to predovšetkým pápež František, kto obhajuje túto cestu, ktorá umožňuje dosiahnuť najvyššiu formu spravodlivosti obhajovaním toho, čo je spravodlivé, a odsúdením nespravodlivosti. Takto sa potom môžu budovať hlboko ľudské osobné a spoločenské väzby s cieľom budovať civilizáciu lásky a podporovať 'kultúru stretnutia'“.

Preto pápežskú diplomaciu, „ako sa vyvinula a ako ju tvorivo uskutočňuje pápež František“, možno nazvať „diplomaciou milosrdenstva“. „Spojením milosrdenstva s diplomaciou pápež potvrdzuje princíp neutrality a odmietnutie legitimizovať jednu alebo druhú z bojujúcich strán,“ uzavrel rečník. „Neutralitu, ktorú pred stáročiami ustanovili jeho predchodcovia, tak pápež František obohacuje o tento nový rozmer a o odmietnutie prijať čisto politickú pozíciu pápežskej autority.“