Bola uzavretá diecézna fáza kauzy blahorečenia Chiary Corbelly
Ceremónii predsedal biskup Baldassare Reina, viceregent Rímskej diecézy, za prítomnosti členov rodiny Chiary Corbelly. Nechýbal ani Chiarin syn Francesco, ktorý má už 13 rokov. Kauzu inicioval 21. septembra 2018 kardinál Angelo De Donatis, vtedajší generálny vikár pápeža pre Rímsku diecézu.
Chiara bola mladé rímske dievča, ktoré, aby ochránilo dieťa, odložilo na neskôr agresívnu liečbu rakoviny, ktorá by
uškodila plodu. Rozhodnutie zachránilo dieťa, ale stálo život mladú matku, ktorá zomrela v Ríme 13. júna 2012. Už v predchádzajúcich dvoch tehotenstvách Chiara so svojím manželom Enricom hrdinsky bránila život svojich detí Márie Grazie Letizie a Davida Giovanniho tým, že sa rozhodla prijať ich ako vzácne dary od Boha, hoci v očiach sveta boli „nedokonalí“ a hoci vedela, že sa po narodení nedožijú viac než niekoľkých minút či hodín. Lekári, vediac o ťažkom postihnutí detí, jej však odporúčali potrat.
„Veriaci cítia, že Chiara je Božou priateľkou, výrečnou svedkyňou viery, spoločníčkou na ceste životom, sestrou, ktorá sa prihovára u Boha za mnohé potreby. Tento sensus fidei nie je ničím iným ako prejavom Ducha Svätého, ktorý pôsobí v srdci každého pokrsteného,“ povedal Mons. Baldassare Reina, vicedekan Rímskej diecézy ilustrujúc povesť svätosti Chiary Corbelly.
Pripomenul tiež vetu zo Zjavenia apoštola Jána, ktorá v roku 2007 zmenila Chiarin život: «Keď [Boh] otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí». „Je to začiatok jej odovzdania sa Bohu, jej nechania sa ním formovať. Ak by sme Chiarin život čítali s ľudskou logikou, - vysvetľuje Mons. Reina, - bol by prirovnaný k tragédii, namiesto toho, podporovaný vierou a manželskou láskou, sa skúsenosť utrpenia u Chiari mení na skúsenosť večného života s rozhodne veľkonočnými tónmi. Jej choroba prijatá v poslušnosti Božej vôli sa stáva možnou podmienkou pre odchod do raja. Je to definitívne víťazstvo, ktoré demaskuje klam smrti“.
Počas slávnosti vystúpil aj františkán Francesco Piloni, provinciál Menších bratov z Assisi, ktorý si zaspomínal na Enrica a Chiaru, keď boli mladými snúbencami na ceste k manželstvu a keď najmä Chiara zistila, že „opakom lásky je chuť vlastniť druhého“. Túto vetu sama napísala v liste malému Francescovi pri príležitosti jeho prvých narodenín. Odvtedy „Božia služobnica začala klíčiť a stala sa veľkým stromom, na ktorom mnohí z nás nachádzajú útočisko a útechu.“
Príbeh Chiary Corbella Petrillovej poznajú aj mnohí Slováci vďaka dvom knihám s názvom: „Chiara Corbella Petrillo. Narodili sme sa a už nikdy nezomrieme“, a „Malé kroky“, ktoré vyšli v slovenskom preklade vo vydavateľstve LÚČ.
Spracovala Zuzana Klimanová
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
