Marko Durlák: Obrad kňazskej vysviacky v byzantskom obrade

Obrad kňazskej vysviacky v byzantskom obrade

Milí poslucháči,

Keďže mesiac jún je zvyčajne časom, kedy sa v cirkvi udeľujú kňazské vysviacky, chcel by som vám v tomto príspevku priblížiť priebeh kňazskej vysviacky v byzantskom obrade, nakoľko väčšina rímskokatolíkov ho zrejme nikdy nevidela, a gréckokatolíkom, ktorí ho síce videli, nie všetko musí byť zrozumiteľné, nakoľko sa tento obrad u nás dodnes udeľuje v staroslovienčine.

Na rozdiel od nižších svätení ako sú ustanovenie za čitateľa, speváka a poddiakona, ktoré sa môžu udeľovať aj osobitne, vyššie svätenia, teda ustanovenie za diakona, kňaza a biskupa sú nevyhnutne viazané na eucharistické slávenie a udeľujú sa preto počas svätej liturgie.

Kňazské svätenie – po grécky chirotónia, čo staroslovienčina prekladá doslovne ako rukopoložénije čiže vkladanie rúk, sa v rámci svätej liturgie odohráva hneď 

po tzv. veľkom vchode, teda bezprostredne potom, ako boli obetné dary chlieb a víno prenesené z prípravného obetného stola na oltár.

Diakona predstavujú biskupovi svätiteľovi, krátkym dialógom, ktorý sa odohráva medzi svätiteľom a rektorom seminára, ktorý kandidáta predstavuje. Potom nasleduje obrad známy u nás ako zasnúbenie s oltárom. Svätenca vedú trikrát okolo oltára a on zakaždým bozkáva rohy oltára. Pritom sa spievajú modlitby adresované apoštolom a mučeníkom, ktorí odvážne Krista vyznávali a boli ochotní položiť zaň život, aby boli aj svätencovi vzorom a povzbudením pre novú kňazskú službu, ktorej sa ujíma.

Následne kandidát kňazstva zloží pred biskupom vyznanie viery a prísahu poslušnosti, po ktorej už nasleduje samotné svätenie. To sa odohráva tak, že svätenec pristúpi k oltáru, kľakne si pred ním na obe kolená, oprie si hlavu o oltár a taktiež sa ho pevne chytí oboma rukami. Biskup na jeho hlavu položí okraj omofora, liturgického rúcha, ktoré je symbolom biskupskej moci, tiež svoju pravú ruku a vysloví epiklézu, teda zvolávanie Svätého Ducha na svätenca slovami: „Božia milosť, ktorá vždycky nemocných uzdravuje a nedokonalých naplňuje, ustanovuje nábožného diakona za kňaza; modlime sa zaňho, aby naň zostúpila milosť Presvätého Ducha a všetci volajme: Pane, zmiluj sa.“

Kým duchovenstvo i celé zhromaždenie opakovane spieva niekoľkokrát Pane, zmiluj sa, svätiaci biskup prednáša v tichosti túto svätiacu modlitbu: „Bezpočiatočný a nekonečný Bože, starší než všetko tvorstvo, Ty si ozdobil kňazskou hodnosťou tých, ktorí sú hodní na tomto stupni posväcovať slovo tvojej pravdy. Ty sám, Vládca, dovoľ prijať tomu, ktorého si sa blahosklonne rozhodol ustanoviť za kňaza mojím prostredníctvom, túto veľkú milosť tvojho Svätého Ducha v bezúhonnom živote a s neochvejnou vierou a daj, aby potom, čo od tvojej vševediacej sily prijal túto veľkú hodnosť presbytera, dôstojne prežil svoj život ako tvoj dokonalý služobník vo všetkom tebe milý. Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“

Nasleduje ešte jedna modlitba obsahom podobná tej prvej a odovzdávanie predmetov súvisiacich s kňazskou službou. Svätiteľ ako prvé gesto chytí diakonov orár, úzky pás látky, ktorý diakon doteraz nosieval na jednom pleci ako znak svojej diakonskej hodnosti, a preloží mu ho okolo krku na spôsob šálu, čím vytvorí nový druh kňazského rúcha – epitrachil, čo bude odteraz viditeľným znakom kňazskej moci a bez ktorého kňaz nemá vykonať žiadny liturgický úkon.

Ďalším odovzdaným predmetom je felón – vrchný liturgický odev a služebník, liturgická kniha, z ktorej bude novokňaz sláviť svätú liturgiu. Pri odovzdávaní každého predmetu biskup svätiteľ ukáže daný predmet ľudu a zvolá: Axios! Je hodný!, na čo aj Boží ľud ako prejav súhlasu odpovedá trojnásobným Axios.

Stalo sa mi, že sa ma párkrát niekto z rímskokatolíckych veriacich, zadivený opýtal: „Prečo pri kňazskej vysviacke v byzantskom obrade biskup nepomaže ruky svätenca svätým olejom podobne ako v rímskom obrade, alebo prečo sa pri biskupskej vysviacke týmto olejom nepomaže hlava svätenca? Znamená to, že dotyčný nie je Pánov pomazaný? Určite áno, iba sa tu využíva iná symbolika. Ako som už zmienil, po celý čas svätenia sa svätenec oboma rukami drží oltára, o ktorý opiera aj svoju hlavu. A bol to práve oltár, ktorý bol hojne poliaty svätým olejom pri posviacke. Ak bol teda nový oltár pri posviacke poliaty olejom, bolo to preto, že symbolizuje samého Krista - Mesiáša. A ak sa svätenec v byzantskom obrade po celý čas drží oltára, je to preto, lebo prijíma toto pomazanie priamo od Krista, Pánovho pomazaného.