Pápež nájde na Papue-Novej Guinei „silnú a multikultúrnu“ cirkev

Renato Martinez – Vatican News

„Pápežova prítomnosť je pre veriacich na Papue-Novej Guinei potvrdením ich cesty ako Cirkvi, a ako Božieho ľudu“. Aj takto hovoril páter Alvarado, v rozhovore pre Vatican News pred pápežovou apoštolskou cestou do Ázie a Oceánie, ktorá bude zahŕňať zastávku na Papue-Novej Guinei v dňoch 6. až 9. septembra.

Počiatky misie v Papue-Novej Guinei

Páter Alvarado vysvetlil, že Misionári Najsvätejšieho Srdca boli vyslaní na Papuu-Novú Guineu ešte za života svojho zakladateľa, otca Julesa Chevaliera. Misijný mandát dostali koncom 70. rokov 19. storočia. Po prvom pokuse usadiť sa na ostrove v roku 1881 tam misionári 4. júla 1885 slávili prvú svätú omšu a založili niekoľko misií na južnom pobreží medzi kmeňmi Roro a Mekeo.

„V skutočnosti sme od roku 1881 na Papue-Novej Guinei, čím sa začala moderná éra tamojšej cirkvi,“ povedal páter Alvarado. „Minimálna prítomnosť tam bola už niekoľko storočí predtým, ale od roku 1881 tam pôsobíme nepretržite. V istom zmysle sme priekopníkmi cirkevného rastu na Papue-Novej Guinei.“

Kaplnka prvej sv. omše na Papue-Novej Guinei

Papua-Nová Guinea: „Krajina neočakávaného“

Misionár narodený v Guatemale, opísal Papuu-Novú Guineu ako multikultúrny svet a tamojšiu cirkev ako pestrofarebnú, viacjazyčnú a mnoho etnickú v každom zmysle. „Existuje príslovie, ktoré opisuje Papuu-Novú Guineu ako ´krajinu neočakávaného´“, povedal páter Alvarado a dodal: „Je to krajina s veľmi starobylou kultúrnou tradíciou, ale so spôsobom života veľmi odlišným od západného sveta.

Ako uviedol, „pápež František nájde cirkev so silnou praxou viery, ale v štýle Papuy-Novej Guiney, ostrovov Novej Guiney, pevniny, vysočiny a pobrežných oblastí. Sú to veľmi staré národy so starobylými tradíciami. Keď prídeme na Papuu-Novú Guineu, musíme si vymeniť pomyselnú SIM kartu v hlave.“

V súvislosti s cirkevnou realitou, s ktorou sa pápež František stretne na Papue-Novej Guinei, páter Alvarado uviedol, že ide o Cirkev s mnohými rituálmi a tancami, ktorá sa zrodila z vidieckeho sveta džungle, riek, rybolovu a lovenia. Ďalej páter Alvarado uviedol:

„My misionári máme provinciu s viac ako 115 misionármi, všetci sú domorodcami, a v cirkvi na Papue-Novej Guinei je niekoľko kongregácií. V tomto zmysle je to veľmi jednoduchý národ, ale veľmi multikultúrny, viacjazyčný, pestrofarebný. Ťažko to opísať slovami, ale je tu istý rytmus času, v ktorom sa prejavuje to, čo hovoríme na misiách: ľudia majú čas a my máme hodiny. Pre tento jedinečný ľud Novej Guiney je čas vždy prítomný.“

Výzvy pri prvom ohlasovaní evanjelia

Medzi výzvy, ktorým misionári čelili počas prvého ohlasovania evanjelia, patrila ťažko pochopiteľná papuánska kultúra vrátane praktík, ako je kanibalizmus, zdravotné problémy, nedostatočná infraštruktúra a kultúrny a náboženský svet Papuáncov. Páter Alvarado vysvetlil:

„Spočiatku existovali praktiky kanibalizmu, ktoré už ale vymizli. To bola jedna z počiatočných výziev. Boli tu aj značné výzvy z hľadiska zdravia; bolo to obdobie malárie a iných chorôb, pretože to boli ľudia, ktorí nemali takmer žiadny kontakt so Západom. Fyzická náročnosť spočívala v tom, že nemali žiadne cesty, žiadnu infraštruktúru. Náročný bol aj kultúrny svet; naši misionári zo začiatku úplne nerozumeli ich náboženskému svetu a zvykom. Evanjelium však bolo prítomné, semienka Božieho Kráľovstva tam boli stále, ale ich tradície spočiatku sťažovali zosúladenie vecí.“

Aktuálne výzvy pre cirkev na svojej ceste

Páter Alvarado v rozhovore zdôraznil, že na Papue-Novej Guinei došlo k významnému pokroku a miestna cirkev je silná. Čelí však podobným výzvam ako celý svet: klimatické zmeny, ťažba bez rešpektu k miestnym komunitám a systémová chudoba. Ďalej dodal:

„V Papue-Novej Guinei panuje systémová chudoba napriek tomu, že ide o krajinu s neuveriteľne veľkými prírodnými zdrojmi. Mnohé medzinárodné spoločnosti túto krajinu vykorisťujú. Klimatické zmeny pociťujeme veľmi silno, keďže ide o krajinu, ktorá je silne závislá od svojich prírodných zdrojov. Odlesňovanie a rozsiahle monokultúry majú vplyv na ľudí. Veľkým problémom je aj tzv. ťažba „bez ľudskej tváre.“ Cirkev je hlboko zasiahnutá a usiluje sa stáť na strane tých, ktorí to najviac potrebujú. Okrem toho je domorodý svet výzvou pre cudzincov aj pre cirkev - ako rešpektovať kmeňové alebo klanové štruktúry a evanjelizovať zvnútra, pričom je potrebné rešpektovať a snažiť sa liečiť anti-hodnoty, ktoré existujú vo všetkých spoločenských a cirkevných štruktúrach. Je to významná výzva, pretože ide o veľmi odlišné svetonázory.“

Prvý blahoslavený na ostrove a domáce povolania

Páter Alvarado vysvetlil, že v dôsledku ohlasovania evanjelia sa medzi Papuáncami objavili rôzne domorodé povolania. Dokonca prebieha kauza kanonizácie prvého blahoslaveného z Papuy-Novej Guiney, laického misionára Petra ToRota, ktorý bol umučený v 40. rokoch 20. storočia. Ohľadom pápežovej cesty páter Alvarado ďalej uviedol:

„Pápež František nájde rodených biskupov a kňazov. Je čoraz menej cudzincov, ktorí vykonali významnú prácu, ale výzvy zostávajú. Som si istý, že pápež František ich hlboko pocíti, pretože na Papue-Novej Guinei sú veľmi zjavné. Máme Petra ToRota, prvého blahoslaveného Papuy-Novej Guiney, laického misionára Najsvätejšieho Srdca, ktorý bol umučený okolo roku 1945 a ktorého ľudia nasledujú. Bol blahorečený v roku 1995. Máme formačné domy s domorodými rehoľnými povolaniami, rehoľníkmi, diecéznymi a angažovanými laikmi. Vyžaduje si to akoby „vyzutie topánok“ na takej posvätnej pôde, akou je Papua-Nová Guinea, a zmenu našich vlastných misionárskych rámcov. Musíme vstúpiť do kultúry a propagovať evanjelium zvnútra. Toto je jeden z najdôslednejších návrhov pápeža misionárom.“

Modlitby za pápežovu cestu do Ázie a Oceánie

Na záver páter Alvarado vyzval všetkých, aby boli otvorení aj iným skutočnostiam, ako je Papua-Nová Guinea:

„Je potrebné pozrieť na druhú stranu sveta, kde žijú ľudia, ktorí trpia, ľudia, ktorí sú šťastní, domorodci s hodnotami, od ktorých sa my, Latinskí Američania, môžeme učiť a zdieľať ich. Buďme otvorení pre tieto iné časti Oceánie, Ázie a Afriky, kde kráča Boží ľud, rovnako ako v Latinskej Amerike a Španielsku. Modlime sa za túto pápežovu cestu. Ľudia v Papue-Novej Guinei, Indonézii, na Timore a v Singapure čakajú s otvorenými srdcami. Prítomnosť pápeža Františka je pre nich potvrdením ich napredovania ako cirkvi, konkrétne ako Božieho ľudu v Papue-Novej Guinei. Pokračujme v synodálnej ceste na oboch stranách sveta.“

(Spracovala: Tímea Saboslajová)