Spoznávanie Jánovej apokalypsy (10): Pozvanie prorokovať

Drahí priatelia,

pokračujeme v našich zamysleniach nad Knihou zjavenia, nazývanou aj Apokalypsa. Naposledy sme hovorili o tom, ako zlí duchovia znázornení kobylkami trápili ľudí, ktorí sa im rozhodli klaňať, a v tom hroznom utrpení títo ľudia nehľadali Boha, ale smrť. Každý čitateľ je teda právom zvedavý, čo sa ide diať. Dnes sa posunieme ďalej a povieme si niečo o desiatej kapitole poslednej biblickej knihy. 

Ako v prípade siedmej kapitoly, kde medzi otvorením šiestej a siedmej pečate bolo vsunuté vysvetlenie, kto to všetko môže obstáť, desiata kapitola je vsunutá medzi šiestym a siedmim trúbením a hovorí o nevyhnutnej potrebe proroctva. Ján vidí z neba zostupovať mocného anjela, odlišného od ostatných, ktorý predstavuje prostredníka medzi Bohom a ľuďmi. Oblak, ktorým je zahalený, poukazuje na Božiu prítomnosť a dúha na jeho hlave je znakom zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Aj nohy ako ohnivé stĺpy pripomínajú, že Boh sprevádzal Izraelitov pri ich putovaní púšťou. V židovskom presvedčení, ktoré neskôr kresťania prebrali, bolo odovzdanie Božieho Zákona ľuďom sprostredkované anjelom. Aj v tomto videní anjel drží malú otvorenú knižku, menšiu ako zvitok, ktorý otváral Baránok. Ide pravdepodobne o starozákonné zjavenie, ktoré predstavuje len jednu časť Božieho plánu spásy pre ľudstvo, obsiahnutého vo zvitku z piatej kapitoly.

To, že anjel stojí aj na zemi, aj na mori, vyjadruje jeho autoritu nad oboma sférami. Keď prehovorí, počuť sedem hromov, ktoré poukazujú na samotný Boží hlas. Je teda akýmsi Božím poslom a jeho slová „Času už nebude!“ poukazujú na blízke zavŕšenie Božieho tajomstva.

Po týchto slovách je Ján pozvaný k nevídanej veci, ktorá je však možná aj v apokalyptickej symbolike aj v literárnom žánri spojenom s rozličnými víziami. Ján má vziať anjelovi knižku z ruky a zjesť ju, pričom v ústach mu bude sladká, no v žalúdku mu zhorkne. Toto „strávenie“ Božieho slova poukazuje na jeho osvojenie, prijatie za svoje. V ústach je sladké, lebo hovoriť o ňom je pekné, no jeho prijatie za svoje je spojené s istou námahou. Až po tom, ako ho Ján prijme, čiže strávi ho, sa má stať prorokom a ohlásiť Božie slovo štyrom adresátom: ľuďom, národom, jazykom a mnohým kráľom, ktorí podľa číselnej symboliky Apokalypsy predstavujú celý svet. Ján už bol raz vyzvaný prorokovať, keď mal siedmim cirkevným komunitám znázorňujúcim celú Cirkev adresovať slová zmŕtvychvstalého Krista. Teraz sa má prihovoriť celému svetu.

Desiata kapitola je nádherným príkladom toho, ako Boh reaguje na zatvrdenie sŕdc ľudí. Normálne by sme podľa našej ľudskej logiky očakávali, že ak sa niekto voči Bohu zatvrdí, ako to bolo v prípade ľudí klaňajúcich sa démonom v deviatej kapitole, tak ho čaká okamžitý súd a trest. Boh však nateraz nereaguje trestom, ale opätovnou výzvou na pokánie. Ak mu ľudia hovoria nie, on to skúša z každej strany, aby ich presvedčil o svojej láske.

Kým žijeme na tomto svete, Boh nám bude stále dokola posielať svojich prorokov, aby nás priviedli naspäť k nemu. Rovnako aj my máme vykonávať toto prorocké poslanie voči druhým, aby sa Božie evanjelium šírilo do celého sveta ako radostná správa o tom, že zlo nemá posledné slovo.