Ilustračná snímka Ilustračná snímka  (Vatican Media)

Peter Dufka SJ (9): Meditatívna modlitba

Ešte mám v živej pamäti slová môjho otca, ktorý na dôchodku trávil veľa času pohľadom na čerstvú zeleň z okna obývačky. Keď som sa ho opýtal, nad čím uvažuje, keď celé hodiny pozoruje prírodu, odpovedal len jedným slovom: „Meditujem“.
P. Dufka SJ: Meditatívna modlitba

Jeho odpoveď ma prekvapila. Nikdy sa nezaoberal rozličnými formami modlitby a toto slovo som počul z jeho úst po prvý raz. Faktom však zostáva, že v staršom veku hodnotil niektoré udalosti svojho života s väčšou intenzitou a často sa k nim vracal. Akoby ich chcel pochopiť ešte inak, vo svetle nových skúseností a poznatkov, ktoré nadobudol až neskôr. 

Slovo meditácia má v našej kresťanskej tradícii dôležité miesto. Pochádza z  latinského slova meditatio, čo znamená reflektovať. Používa sa na označenie istého druhu kresťanskej modlitby, ale i na označenie metód indickej jogy, japonského zenu, literárnych esejí a psychoterapeutických techník atď.

I keď meditácia ako forma modlitby nebola známa v Starom zákone, samotná podstata meditácie tu už bola prítomná. Išlo predovšetkým o citlivosť na Božie slovo, z ktorého izraelský ľud čerpal, a ktoré sa postupne naučil vnímať ako duchovný pokrm (Dt 8, 3).

Základnou charakteristikou kresťanskej meditácie bolo opakovanie jedného slova alebo krátkej vety, ktorá sa takto stávala duchovným pokrmom. Meditácia však nemusí byť fixovaná len na bezprostredný text Svätého písma, ale môže mať podobu uvažovania o nejakej pravde viery. Predmet uvažovania môže mať náboženský, morálny, filozofický alebo iný charakter, s cieľom hlbšieho preskúmania ich obsahu. Pri meditácii však takmer automaticky nabieha i iný proces. Nielenže človek preniká do právd viery, ale i samotný objekt meditácie ho mení. Ide o preniknutie mysle a srdca meditovanými pravdami. Nikomu z nás nechýba skúsenosť intenzívneho uvažovania nad niečím, čo ho zaujalo a čo jednoducho nevie pustiť z hlavy. Ide o istý druh pokrmu, ktorý sýti jeho myseľ. To isté platí v duchovnej oblasti. Božie slovo, udalosť či pravdy viery môžu naplno zamestnať myseľ a srdce človeka tak, že ho postupne menia.

Predmetom meditácie môže byť i vizuálny vnem, krása prírody, pohľad na nekonečný vesmír, ako i symbolická reč liturgie, obsah cirkevných dokumentov, rôzne duchovné texty či životopisy svätých. 

Pri meditácii človek nemusí sledovať predpísanú schému postupovania, ktorú ponúka napríklad sv. Ignác. On v piatich bodoch dáva návod na meditáciu. Začína prípravnou modlitbou a takzvanou prvou predohrou, kde si meditujúci má predstaviť udalosť a miesto meditácie. Tretím bodom je konkrétna prosba o to, čo by som chcel meditáciou získať. Štvrtý bod je jadrom meditácie, kde by sme mali obsah meditácie  hlbšie spracovať činnosťou pamäti, rozumu i vôle. Táto časť meditácie by mala byť ukončená osobným rozhovorom s Bohom, s Ježišom Kristom alebo i s Pannou Máriou. Na konci meditácie sv. Ignác odporúča krátku reflexiu nad priebehom tejto modlitby, jej užitočnosti pre môj život. Tento päťbodový návod môže byť užitočný predovšetkým pre začiatočníkov, ktorí by si postupne mali nájsť svoju vlastnú formu meditácie.  

Najčastejšia prax meditácie v minulosti bola predsa len viazaná na opakovanie istých slov alebo krátkeho textu sv. Písma a na druhej strane na vnútorné vychutnávanie a osvojovanie si toho, čo vyslovujú ústa. Išlo o to, aby opakovanie slov postupne prinášalo konkrétne, praktické ovocie.

Mníšske praktiky boli pre duchovnú prax tejto modlitby veľmi užitočné. Jednoduchí  mnísi obyčajne nemali vysoké vzdelanie, ale dokázali namemorovať jednotlivé verše žalmov. Títo jednoduchí kresťania, túžiaci po hlbšom duchovnom živote, študovali sv. Písmo tak, že opakovali jednotlivé verše zo žalmov. Krátke biblické texty si neraz zapamätali priamo z liturgie slova a po svätej omši im jednoducho zostali v pamäti. Vracali sa k nim i niekoľkokrát počas bežného dňa, čo ich premieňalo a menilo ich bežný, každodenný život.

Hoci pre niektorých mníchov toto „recitovanie“ zostalo rutinným a mechanickým návykom, predsa len dokázalo v nich udržať živú prítomnosť „Božieho slova“ počas celého dňa. Toto neustále opakovanie jedného slova alebo krátkeho verša zo sv. Písma pomáhalo uviesť dušu do atmosféry vnútorného postoja. Ján Kassián si všimol    duchovný a afektívny aspekt meditácie a spozoroval, ako toto cvičenie môže trvať počas celého dňa, i počas stereotypnej manuálnej práce. Malo obyčajne dve formy. Prvú charakterizovalo už spomínané opakovanie jednoduchej vety alebo slova a druhú tichá prítomnosť Božieho slova v srdci človeka. Oba spôsoby meditácie prispievali k postupnej zmene takto meditujúcej osoby podľa známeho princípu, že človek sa postupne mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Slovo má svoju duchovnú dynamiku a prostredníctvom meditácie dostáva svoju konkrétnu podobu, prináša konkrétne ovocie.

Svätý František Saleský píše, že meditácia nie je nič iné ako pozorné sústredenie mysle. Je to dobrovoľné napĺňanie mysle obsahom, ktorý vedie k svätým a ušľachtilým náklonnostiam a rozhodnutiam. Podľa sv. Františka úvahy treba robiť s istým jemnocitom a vyhýbať sa prílišnému intelektualizmu či analytickému mysleniu.  

I svätá Terézia z Avily sa tiež vyjadrila na adresu tejto modlitby. Povedala, že „podstata meditácie“ „nespočíva vo veľkom premýšľaní, ale vo veľkej láske“. A ponúkla presvedčivé vysvetlenie: „Nie všetci ľudia sú schopní abstraktného myslenia. Modliť sa neznamená len premýšľať, uvažovať, diskutovať s Bohom o jeho tajomstvách. Meditovať znamená „pozerať sa na Druhého“, vyjsť zo seba a ponoriť sa do tajomstva druhej osoby, ktorou je Boh[1].

Na záver si všimnime šesť bodov, ktoré môžu byť pri meditácii užitočné:

1.     Pozorne si prečítaj text sv. Písma alebo iný text, ktorý chceš meditovať.

2.     Zaujmi polohu tela, ktorá ti najviac vyhovuje, a pri ktorej sa vieš dobre sústrediť.

3.     Uvedom si Božiu prítomnosť, ale i tvoju telesnú i duševnú prítomnosť. Ako sa cítiš fyzicky a čo momentálne najviac zamestnáva tvoju myseľ. 

4.     Potom sa znova v mysli vráť k textu sv. Písma alebo si ho znova prečítaj. Zastav sa pri slove alebo vete, ktorá ťa najviac oslovila. Čo vyvoláva toto slovo v tvojom vnútri?

5.     V tichej reflexii môžeš zostať i niekoľko desiatok minút.

6.     Meditáciu je dobre zakončiť osobným rozhovorom s Bohom, v ktorom by nemala chýbať vďačnosť a úprimnosť.

Milí priatelia, je dobre v čase prázdnin a dovoleniek prehĺbiť náš vzťah k Bohu prostredníctvom meditácie. Skúsme k nej pristúpiť kreatívne. Sami si vytvorme jej formu a zvoľme obsah, ktorý je nášmu srdcu najbližšie[2].

 

[1] Dizionario di mistica, Meditazione, 803-807.

[2] Porov. F. Foresti -E. Bortone, „Meditazione“, in Dizionario enciclopedico di spiritualità/2, Roma 1990, 1558-1565.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

04 augusta 2024, 12:14