Biblické postavy (19): Táre

Hlavnou postavou celých trinástich kapitol knihy Genezis (Gen 12–25,11) je Abram, ktorý neskôr dostáva meno Abrahám, avšak táto veľká osobnosť vstupuje na stránky Biblie najskôr akosi opatrne. Ešte pred Abramom je v popredí jeho otec Táre. Hoci mu biblický príbeh venuje len niekoľko riadkov, vyplýva z nich, že ide o výraznú postavu, ktorú nemožno obísť len tak bez povšimnutia. Z viacerých synov a dcér, ktoré sa Táremu narodili (Gen 11,25) sa menovite spomínajú len traja synovia: Abram, Nachor a Aran. Keďže každý z nich v biblickom rozprávaní ešte neskôr zohrá nejakú úlohu, na prvý pohľad nejde o nič zvláštne. Písmo doslova uvádza: „Toto je Táreho potomstvo. Táre splodil Abrama, Nachora a Arana a Aranovi sa narodil Lot“ (Gen 11,27). Už tu sa však do príbehu vkráda čosi podozrivé. Hebrejský text totiž uvádza narodenie Lota takým spôsobom, že v preklade by bola na mieste odporovacia spojka: „Avšak Aran splodil Lota“ (Gen 11,27b). Informácia o Aranovej smrti je hneď následne vyjadrená tak, akoby išlo o prirodzený logický dôsledok tej predchádzajúcej. „Avšak Aran splodil Lota a preto zomrel pod pohľadom svojho otca vo svojej rodnej krajine v Chaldejskom Ure“ (Gen 11,28). Subtílnosti hebrejského súvetia, ktoré v slovenskom preklade pôsobí pomerne nevinne, naznačujú možnosť, že Táre nie je len tak obyčajná hlava rodiny, ale skôr despota, ktorý si pre seba nárokuje všetky práva a výsady otcovstva a jeho dusivá moc nepripúšťa, že by niekto v jeho blízkosti jednal ako dospelý subjekt a nebodaj sa tiež stal darcom života. Akonáhle jeden zo synov uskutoční taký krok, umiera. Abram a Nachor sa síce oženia, ale ich manželstvá sú špecifické. Nachor si berie za manželku Aranovu dcéru, čím dáva najavo, že toto manželstvo nebude prekračovať zaužívané železné pravidlá klanu a ohrozovať Táreho stabilnú pozíciu. Abram si berie za manželku Sarai. Meno jej otca sa tu nespomína. Zdá sa teda, že je z iného rodu a mohla by do tejto famílie priniesť čerstvý dych novosti. I táto možnosť je však okamžite škrtnutá, lebo biblický rozprávač jedným dychom informuje o jej neplodnosti. V tomto prípade stavba hebrejskej vety nenaznačuje odporovací vzťah medzi prvou a druhou informáciou. Nehovorí: „Abram si vzal Sarai, ale Sarai bola neplodná.“ Naopak, hebrejská syntax opatrne naznačuje možnosť, že Sarai sa stala neplodnou práve v dôsledku vstupu do Táreho klanu.

Nepriamym náznakom a drobným podozreniam sa dostáva potvrdenia hneď v nasledujúcom verši, ktorý informuje o odchode celej rodiny z Chaldejského Uru: „Táre vzal svojho syna Abrama, Lota, syna svojho syna Arana, a svoju nevestu Sarai, manželku svojho syna Abrama...“ Text nespomína, že by títo menovaní dobrovoľne opúšťali Ur spolu s Tárem ako slobodné osoby. Naopak, aj pomocou nástojčivo opakovaných privlastňovacích zámen odkazujúcich na Táreho sa naznačuje, že Táre s členmi rodiny zaobchádza ako so svojím majetkom.

Ponurý životopis Abramovho otca Biblia zakončuje údajom o Táreho smrti v Harane vo veku 205 rokov. V nasledujúcom kroku, v prvom verši dvanástej kapitoly sa už čitateľ dozvedá o výzve, ktorú Pán adresuje Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca...“ (Gen 12,1). Zdá sa teda, akoby Abram odchádzal z Haranu až po otcovej smrti. Avšak rozprávač zakrátko dodáva, že Abram má pri odchode z Haranu 75 rokov (Gen 12,4). Ak mal Táre pri splodení Abrama 70 rokov (Gen 11,26), pri Abramovom odchode má na základe jednoduchej matematiky pred sebou ešte 60 rokov života. Prostredníctvom týchto nepriamych odkazov a dozaista symbolických čísel biblický rozprávač naznačuje, že hoci Táre je ešte oficiálne nažive, šíri okolo seba mŕtvolný pach, lebo jeho život určuje egocentrická logika vlastníctva a nadvlády nad druhými. Abram je vyzvaný vykročiť z  tohto patologického zovretia svojej rodiny, aby sa stal nielen adresátom ale aj prostredníkom Pánovho požehnania pre mnohé pokolenia.