Spoznávanie Jánovej apokalypsy (15): Sedem anjelov s ranami

Drahí poslucháči,

Dnes sa dostávame k 15. kapitole Knihy zjavenia, ktorá nadväzuje na záver predchádzajúcej, kde sa hovorilo o Božom súde. Tak ako sme na to v Apokalypse zvyknutí, tá istá realita býva niekedy opísaná viackrát, pričom stále s väčšími detailmi. Teraz vystúpia na scénu siedmi anjeli s ranami, ktorými majú zavŕšiť Boží hnev, a teda súd nad svetom. Tento obraz je nazvaný „veľkým znamením“, tak ako znamenie ženy a draka, ktorému sme sa venovali v dvanástej kapitole. Kým prvé dve znamenia hovorili o napätí medzi Boží ľudom a jeho protivníkom, tretie znamenie poukazuje na vyriešenie daného konfliktu, ktorým je Boží súd nad svetom.

Vo všeobecnosti sa nám ťažko spája milujúci a milosrdný Boh s hnevom a trestom. Obraz súdu v Apokalypse však nie je niečím, čo by vytváralo tento kontrast, ale Boží súd je tu predstavený ako garancia spravodlivosti a obraz Božej moci a lásky k svojmu ľudu. Hoci rany, ktoré budú nasledovať, by mohli budiť dojem katastrof, ktoré Boh privoláva na svet pre naše hriechy, v skutočnosti je to celé inak. Jeho súd ako víťazstvo nad zlom sa odohral Kristovou smrťou na kríži, ktorá tu je opísaná apokalyptickou rečou ako kozmický prevrat. Napriek tomu sa zdá, že Kniha zjavenia sa nelimituje na historický moment nášho vykúpenia pred dvetisíc rokmi, ale zachytáva Boží súd nad svetom v celej jeho šírke, vrátane záverečného definitívneho odsúdenia zla pri Ježišovom druhom slávnom príchode.

Po predstavení siedmich anjelov s ranami vidí Ján sklené more zmiešané s ohňom a na ňom stáť víťazov nad šelmou. More je v Biblii obrazom zla, no temná sila je už teraz kontemplovaná ako spútaná a priezračná, pretože Kristus nám už na kríži vydobyl víťazstvo. Víťazi spievajú pieseň Mojžiša a Baránka, čo poukazuje na prechod cez Červené more v knihe Exodus. Ježišova smrť na kríži je tak prirovnaná vyslobodeniu z Egypta, ktorý predstavuje otroctvo hriechu. Aj samotné rany, ktoré budú nasledovať, majú podobnosť s egyptskými ranami. Boží ľud stojí pevne na mori a víťazí vďaka víťazstvu Krista-Baránka.

Po opise víťazov sa pozornosť obracia naspäť na siedmich anjelov, ktorí vychádzajú z chrámu a nesú sedem rán. Od jednej zo štyroch bytostí dostávajú sedem zlatých čiaš, ktoré budú vylievať na zem a ktoré sú plné Božieho hnevu nad zlom ľudstva. Treba zdôrazniť, že daný Boží hnev nemá za následok zničenie sveta, ale v momente ukrižovania sa celý zastavuje na Kristovi-Baránkovi, ktorý ponúka seba samého za spásu sveta. Krv, ktorú budeme neskôr vidieť na plášti jazdca na bielom koni, nie je krvou Kristových nepriateľov, ale jeho vlastná krv, ktorá priniesla záchranu celému svetu.

Je pozoruhodné, že nik nemôže vstúpiť do chrámu, a teda do priestoru veľmi osobného kontaktu s Bohom, kým sa nedovŕši sedem rán. Bolo to práve obetou na kríži, týmto slávnostným súdom nad svetom, kedy sme získali prístup k Bohu Otcovi a bude to v novom Jeruzaleme po definitívnom zvrhnutí zla, kedy budeme môcť pozerať na Boha z tváre do tváre. Akonáhle bude súd dovŕšený, ľudia získajú prístup k Bohu, čo je v Jánovom evanjeliu vyjadrené ako roztrhnutie chrámovej opony oddeľujúcu Božiu sféru od ľudskej, no v Jánovej apokalypse tu možno vidieť aj posledný súd nad svetom.

Ako vidíme, správne porozumenie 15. kapitoly Knihy zjavenia nám značne mení nesprávny pohľad na Boha, ktorý by mal byť rozhnevaný a trestať celý svet. Nakoľko je mocný, dobrý a spravodlivý, jednoznačne prichádza so súdom nad zlom ako garant spravodlivosti, no jeho súd sa prejavuje v obete vlastného Syna za život sveta a na záver bude odsúdené len zlo a tí, ktorí sa ho budú dobrovoľne pridŕžať. Každý, kto chce prijať ponuku jeho lásky a záchrany, sa môže stať víťazom nad zlom a mať plné spoločenstvo s Bohom v nebi, kým každý, kto ho bude odmietať až do konca, bude definitívne odsúdený na konci časov spolu s diablom, ktorého sa rozhodol nasledovať. Každý z nás je teda pozvaný žasnúť nad nesmiernou Božou láskou k nám ľuďom a nad tým, že je mocný a slávny a nedovolí, aby zlo malo vo svete posledné slovo.