Rozhovor s P. Olasom o pastoračnej skúsenosti na Cypre
Zuzana Klimanová – Vatican News
Teologická škola v Nikózii vznikla na podnet patriarchu kard. Pierbattistu Pizzaballu a je určená pre všetkých veriacich, aby boli formovaní a mohli rásť vo viere, keďže nemali dostatok kňazov latinského obradu, vysvetľuje otec Olas. Veriaci sa tu doteraz zúčastňovali na bohoslužbách, avšak nie latinského obradu, ale na maronitských (ktoré sú tiež katolícke) či na pravoslávnych.
Obrovský duchovný smäd a radosť
Ako v rozhovore pripomína otec Olas, Cyprus je rozdelený na dve časti – tá severná je okupovaná Tureckom. Rozdelené je aj samotné hlavné mesto. V severnej okupovanej časti katolíci nemôžu mať vlastné kostoly. Väčšinu veriacich tam tvoria ľudia z Afriky. Prednáška v severnej časti bola v priestoroch podobným podzemným garážam, vysvetľuje otec Peter a dodáva:
„Človek tam naozaj zažije tú prvotnú Cirkev, ako to asi vznikalo. Lebo oni majú úžasný zápal, majú úžasné nadšenie poznať veci, no nemajú možnosti, nemajú priestory. Majú veľký smäd, veľký dopyt, ale ponuka je možno ešte malá“.
Otec Olas spomína aj atmosféru počas otváracej svätej omše, ktorá bola síce v skrátenej podobe, keďže bol Advent, napriek tomu trvala dve hodiny:
„Je to nesmierne živé. Ale všetko v maximálnej dôstojnosti. Keď sme tam mali ísť, rehoľné sestry, čo tam pôsobia, nám hovorili: Je to ako v Novom Jeruzaleme, taká je tam radosť zo slávenia. A presne tak to bolo – človek je tam 2 hodiny a nechce, aby to skončilo.“
Otvorenie teologickej školy, ktorá je trojročným cyklom, sa konalo za prítomnosti kardinála Pizzaballu i biskupa Bruna Varriana v oboch častiach mesta. Bolo to tiež po prvýkrát, čo kard. Pizzaballa vstúpil do severnej časti mesta.
Utečenecký tábor
Najsilnejší dojem z celého týždňa na Cypre bola pre otca Petra návšteva tamojšieho utečeneckého tábora, kde ľudia aj niekoľko mesiacov uzavretí čakajú na to, kam ich pošlú. Jedným z najväčších problémov v ňom je nuda, nie je tam čo robiť, hovorí otec Olas a opisuje:
„Keď deťom rehoľné sestry donesú napríklad pastelky, že si môžu kresliť, alebo niečo vytvárať, tak ony úplne ožijú. Tie tváre, na ktorých sa nejaví žiaden úsmev, zrazu na chvíľu ožijú. My sme doniesli obrovský reproduktor, takže tam bola doslova bitka o piesne z tých krajín, z ktorých pochádzali. Každý chcel pustiť tú svoju hudbu a tancovali tam.“
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
