Spoznávanie Jánovej apokalypsy (18): Odsúdenie neverného Babylonu

Drahí poslucháči, naposledy sme sa zaoberali Božím ľudom z pohľadu jeho vierolomnosti a dnes pokračujeme v tej istej obraznej reči. Neverná časť Božieho ľudu, ktorá je pripodobnená nevernej smilnej žene so symbolickým menom Babylon, je v osemnástej kapitole Knihy Zjavenia zobrazená ako definitívne odsúdená a potrestaná. Dané rozprávanie má za cieľ vystríhať Božiu Cirkev pred tým, aby sa ľahkovážne odvracala od Boha a bola mu neverná, a tiež poukázať na nestálosť a nebezpečenstvo systému postaveného na egoizme a hriechu.

V prorockom videní Ján pozoruje anjela, ako zostupuje z neba s veľkou slávou, ktorá ožaruje celú zem. Boží posol vyhlasuje pád neverného mesta a dodáva, že sa zmení na ruiny, ktoré budú obývať len nečistí duchovia a nečistá zver.

Následne Ján začuje hlas z neba: „Vyjdite z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti“ (Zjv 18,4‑5). Keďže hlas volá „ľud môj“, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o Boží hlas, lebo iba jemu patrí ľudstvo. Ide o veľkú starosť Boha o svojich verných, ktorých vystríha, aby neboli zapletení do systému hriechu a zla, lebo zlo musí byť odsúdené a potrestané, zatiaľ čo Boh chce zachrániť svoj ľud. Vidíme tu, že aj tí, ktorí sa s Babylonom zaplietli, majú stále možnosť pokánia a návratu k Bohu.

Po výstrahe opustiť neverné mesto Ján počúva žalospev nad jeho budúcou skazou, ktorý nad ním bedákajú rozličné skupiny ľudí, zapojené nejakým spôsobom do jeho hriešneho spôsobu života. Vidíme tu určitú podobnosť so starovekým pohrebným obradom, pri ktorom nad mŕtvym človekom bedákali jeho príbuzní a priatelia. Naopak, Boží svätí, apoštoli a proroci sú vyzvaní k veľkej radosti a plesaniu, lebo Boh vyniesol ich rozsudok nad týmto mestom.

Na záver vízie Ján ešte raz kontempluje symbolický prorocký úkon jedného anjela, ktorý berie veľký kameň podobný žarnovu a vrhá ho do mora s vysvetlením, že takto rýchlo bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. Aj tu vidíme podobnosť s pohrebom cisárov, pri ktorých bol niekedy vypúšťaný orol na znak nesmrteľnosti. Mlynský kameň padajúci do mora popiera Babylonu akúkoľvek možnosť života po smrti a hovorí o jeho úplnom zvrhnutí. Budúca skaza mesta má byť dostatočnou motiváciou pre Boží ľud, aby do neho nevkladal svoje nádeje a istoty.

Text osemnástej kapitoly Jánovej apokalypsy je pozoruhodný a plný nepredvídateľných vecí. Čitateľ alebo poslucháč tejto knihy by čakal, že tá veľká neviestka Babylon bude odsúdená a zabitá samotným Baránkom, no tu sa hovorí len o jej spustošení, pričom Boží ľud je vyzvaný, aby ju opustil. Ako sme už naznačili, ide o nevernú stránku Božieho ľudu, ktorá musí byť úplne porazená a zrovnaná so zemou, no Boh chce svoj ľud zachrániť. Žiada od neho len odpútanie od tohto systému zla a hriechu, pretože tento systém nemôže pred ním zostať stáť na nohách; musí byť úplne odstránený.

Je veľmi zaujímavé, že na konci knihy, pri opise záverečnej bitky Krista a jeho verných voči mocnostiam zla, sa nikde nespomína neverný Babylon. Kde sa teda podel? Môžeme právom predpokladať, že akonáhle Kristus definitívne očistí svoj ľud od nánosov nevernosti, to jediné, čo pred ním z tohto ľudu ostane, je krásna nevesta, pripravená a vyzdobená pre svojho Ženícha. Nateraz sa ešte skrášľuje dobrými skutkami svätých Božích služobníkov a trpí pre svoje hriechy a nevernosti, no Kniha Zjavenia jej dáva pevnú nádej, že Kristus v nej túto nevernosť porazí, očistí a ona sa bude môcť ako krásna nevesta, ako Nový Jeruzalem, postaviť pred svojho nebeského Ženícha.