Peter Dufka SJ (16): Modlitba putovania

Úspešnosť alebo neúspešnosť púte sa nemeria organizačnou dokonalosťou, ba ani brilantnosťou či krásou jednotlivých príhovorov. Meria sa citlivosťou srdca účastníkov tohto podujatia a intenzitou Božích dotykov, ktorým sa jednotliví pútnici otvorili.

Skúsme si preto všimnúť niekoľko duchovných aspektov putovania, ktoré sú skutočným meradlom hodnotnej púte.

1. Odpustenie.  Koncept jubilea má veľmi staré korene, ktoré nachádzame už v Starom zákone. Jubileum bolo rokom oslobodenia a obnovy, ktorý sa slávil každých 50 rokov. Počas tohto výnimočného roka sa rušili dlhy, oslobodzovali otroci a ľuďom sa znovu rozdeľovala pôda. Tento radikálny krok nebol len ekonomickým či sociálnym opatrením, ale hlbokým duchovným gestom. Bol to návrat k Božiemu poriadku, k dôstojnosti každého človeka a k rovnováhe medzi spravodlivosťou a milosrdenstvom.

V tomto duchu je odpustenie aj dnes návratom k tomu, kto sme – synovia a dcéry nebeského Otca, povolaní žiť v priateľstve, nie v neodpustení a zraneniach.
Odpustenie nie je len jedným z kresťanských príkazov; je to cesta uzdravenia, návrat k slobode a obnove vzťahov, ktoré sú často poznačené zraneniami, nepochopením a bolestnými udalosťami. V čase jubilea sa nám pripomína, aké dôležité je obnoviť nielen vonkajší poriadok vecí, ako tomu bolo v Starom zákone, ale predovšetkým vnútorný poriadok srdca.

Život bez odpustenia nás zväzuje a vnútorne ničí. Nespravodlivosti, ktoré sa na nás nalepili, či ublíženia, ktoré sme sami spôsobili, nás môžu držať v zajatí minulosti. Hnev, zatrpknutosť či pocit viny sú ako reťaze, ktoré nám bránia kráčať slobodne.
Odpustiť neznamená zabudnúť alebo ospravedlniť zlo – znamená to vzdať sa túžby po pomste a zveriť naše bolesti Bohu. Znamená to dovoliť milosti konať tam, kde by inak vládla nenávisť a hnev.

V jubilejnom duchu môžeme odpustenie chápať ako duchovné oslobodenie – ako návrat domov. Je to ako keď otroci v starovekom Izraeli po rokoch služby dostali možnosť vrátiť sa k svojmu dedičstvu, k svojej identite. Aj my, keď odpustíme alebo prijmeme odpustenie, znovu nachádzame svoju hodnotu a dôstojnosť, obnovujeme narušené vzťahy a vstupujeme do priestoru pokoja, kde môže konať Boh.

A tak odpustenie je prvým ukazovateľom úspešnosti našej púte. Ak sa nám podarilo zo srdca odpustiť našim hnevníkom, naša púť bola úspešná.

       2. Duchovný zážitok. Púť je symbol našej duchovnej cesty k Bohu. Prechod cez Sväté brány je znakom obrátenia a záväzkom žiť obnovený život. Počas Jubilea môžu veriaci získať plnomocné odpustky, ak sa budú riadiť pokynmi stanovenými Cirkvou. Prechod Svätou bránou nie je len vonkajším symbolickým gestom. Je to predovšetkým hlboký duchovný úkon, ktorým človek vyjadruje svoju túžbu po obrátení, po zmierení s Bohom a po obnovení svojho duchovného života. Každý krok smerom k Svätej bráne je zároveň krokom k Božím dotykom, ktoré sa môžu uskutočniť mnohorakým spôsobom.

Brána v biblickom a duchovnom zmysle symbolizuje prechod zo starého do nového života. Je to miesto rozhodnutia, prahu, na ktorom človek necháva za sebou to, čo bolo hriešne, povrchné, prázdne, a vstupuje do priestoru svetla, dobra a pokoja. Krok cez Svätú bránu nie je iba tradíciou, ale osobnou odpoveďou na Božie volanie: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom“ (Joel 2,12).

Medzi fyzickým a duchovným prechodom cez Svätú bránu je úzky súvis – tak ako jestvuje súvis medzi fyzickým a duchovným putovaním. Každý z nás je pútnikom v duchovnom zmysle a fyzické putovanie nám túto skutočnosť pripomína osobitným spôsobom. Náš duchovný život si akosi vyžaduje vyjsť z každodennosti, zo sveta utilitarizmu, a vydať sa na cestu smerom k transcendentnu, k niečomu, čo nás presahuje. Presiahnuť seba samého, presiahnuť bežnú každodennosť – a tak nájsť priestor novej slobody, nanovo premyslieť a usporiadať svoje myšlienky a pocity, vidieť druhého novými očami a predovšetkým vidieť Boha.

Toto je ovocie duchovného putovania, ktoré často súvisí aj s fyzickým putovaním. Putovanie nie je výlet. Je to niečo oveľa viac. Neznamená to jednoducho navštíviť nejaké nové miesto; nie je to aktivita primárne zameraná na obdivovanie umeleckých diel či histórie. Putovanie umožňuje predovšetkým vyjsť zo seba samého a putovať smerom k Bohu – na miesta, kde sa On dal vidieť alebo spoznať, na miesta, kde Božia milosť zažiarila osobitným spôsobom a priniesla bohaté ovocie konverzií a svätosti veriacich.

A tak duchovný zážitok, ktorý má presahujúci charakter – opustenie bežnej každodennosti a usmernenie našich myšlienok či pocitov smerom k Bohu – je druhým ukazovateľom úspešnosti našej púte.

3.   Nádej. Téma zvolená pre toto jubileum je Pútnici nádeje.
Táto téma nás pozýva k tomu, aby sme sa napriek ťažkostiam našej doby pozerali do budúcnosti s nádejou a dôverou. Pápež František vysvetlil, že jubileum je časom, keď sa máme otvoriť nádeji a dôverovať Bohu, ktorý nikdy nesklame. Toto pozvanie nás povzbudzuje, aby sme žili ako svedkovia nádeje vo svete, ktorý je často poznačený konfliktmi, neistotou a strachom. Nie sme mužmi a ženami strachu, neustálych obáv a negativity. Máme byť ľuďmi nádeje.

V kontexte jubilea sme pozvaní na osobné duchovné putovanie: prejsť od strachu k dôvere, od povrchnosti k hĺbke, od beznádeje k odvahe. Osobná nádej v nás rastie, keď sa dokážeme zastaviť, nechať sa preniknúť Božím slovom, zachytiť Boží hlas v nás samých a pocítiť Boží dotyk pútnických miest alebo toho, čo nazývame genius loci – duchom miesta.

Každý z nás môže zažiť, že nádej nie je len niečo, čo čakáme, ale niečo, čo môžeme žiť – v odpustení, v zmierení, v konkrétnych skutkoch milosrdenstva. Svet dneška potrebuje ľudí, ktorí sa nezrútia pod ťarchou zlých správ, ale dokážu vnášať svetlo do tmy. Pútnik nádeje je ten, kto kráča ďalej aj vtedy, keď momentálne nevidí jasný cieľ; kto verí aj vtedy, keď nemá odpoveď. Táto nádej nie je naivná – je skúšaná, ale živá. V nej sa zrkadlí Kristovo víťazstvo nad smrťou a každou podobou zla. A tak obnovená nádej je tretím ukazovateľom úspešnosti našej púte.  

Milí priatelia, odpustenie, duchovný zážitok a nádej v našich srdciach nech sú ukazovateľmi úspešnosti nielen tohtoročnej národnej púte, ale aj obsahom nášho úsilia a našich modlitieb počas celého Jubilejného roka.