Homília 6. veľkonočnej nedele: Duch Svätý nás učí, že nie sme siroty, máme Otca

V homílii Svätý Otec vychádzal z pocitu osirotenosti ľudí dneška, čo sa odráža v nedostatku spolupatričnosti a bratstva, v urážkach a vojnách. Vysvetlil, že práve tu má nezastupiteľnú úlohu Duch Svätý, keď nás učí prístupu k Otcovi, uvedomovaniu si, že sme bratmi a jednou rodinou. Duch Svätý nám takto dáva schopnosť láskavosti a miernosti Božích detí.

Svätý Otec vyjadril úmysel omše slovami:

„Dnes je naša modlitba za to množstvo ľudí, ktorí upratujú nemocnice, ulice, odvážajú odpad z kontajnerov, ktorí chodia po domoch, aby odnášali smeti. Je to práca, ktorú nik nevidí, avšak nevyhnutná, aby sme prežili. Nech ich Pán požehnáva a pomáha im.“

V homílii pápež komentoval úryvok z Jánovho evanjelia (14,15-21), v ktorom Ježiš hovorí svojim učeníkom: «Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy. (...) Nenechám vás ako siroty, prídem k vám».

Plné znenie homílie pápeža Františka

Keď sa Ježiš lúči s učeníkmi (porov. Jn 14,15-21), upokojuje ich, darúva im pokoj prostredníctvom prísľubu: «Nenechám vás ako siroty» (v. 18). Bráni ich pred tou bolesťou, pred tým bolestným pocitom, pred osirotenosťou. Dnes vo svete panuje silný pocit osirelosti: mnohí majú veľa vecí, no chýba Otec. A v dejinách ľudstva sa to opakuje: keď chýba Otec, čosi chýba a vždy je tu túžba po stretnutí, po opätovnom nájdení Otca.

Aj v starovekých mýtoch, pomyslime na Oidipa, na Telemacha, na mnoho ďalších: vždy je tu hľadanie Otca, ktorý chýba. Dnes môžeme povedať, že žijeme v spoločnosti, kde chýba Otec. Je tu pocit osirelosti, ktorý sa dotýka práve spolupatričnosti a bratstva. Preto Ježiš sľubuje: „Poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa“.

Ja odchádzam – hovorí Ježiš – no príde iný, 

ktorý vás naučí ako sa dostať k Otcovi. Pripomenie vám, ako získať prístup k Otcovi. Duch Svätý neprichádza, aby si „získal svojich klientov“; prichádza, aby ukázal ako sa dostať k Otcovi, aby pripomenul prístupovú cestu k Otcovi, ktorú Ježiš otvoril, ktorú Ježiš ukázal. Neexistuje spiritualita čisto iba Syna alebo čisto iba Ducha Svätého: centrom je Otec. Syna posiela Otec a vracia sa k Otcovi. Ducha Svätého posiela Otec, aby pripomínal a učil prístupu k Otcovi.

Jedine s týmto vedomím detí, ktoré nie sú sirotami, môžeme žiť medzi sebou v pokoji. Vojny, či už malé alebo veľké, majú vždy rozmer osirotenosti: chýba Otec, ktorý by uzmieroval, vytváral pokoj. Preto, keď Peter hovorí prvej [kresťanskej] komunite, aby ľuďom, ktorí sa ich dopytujú, zdôvodnili prečo sú kresťanmi (porov. 1 Pt 3,15-18), žiada: «Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím» (v. 16). Je tu teda miernosť, ktorú dáva Duch Svätý.

Duch Svätý nás učí tejto miernosti, tejto láskavosti Otcových detí. Duch Svätý nás neučí urážať. A jedným z dôsledkov pocitu osirelosti je urážanie, vojny, pretože ak niet Otca, nie sú tu bratia, strácame bratstvo. Táto vľúdnosť, úcta a miernosť, sú postojmi spolupatričnosti, príslušnosti k jednej rodine, ktorá si je istá, že má Otca.

«Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa» (Jn 14,16), ktorý vám pripomenie prístup k Otcovi, pripomenie vám, že máme Otca, ktorý je stred všetkého, pôvod všetkého, jednota všetkých, spása všetkých, pretože poslal svojho Syna, aby nás zachránil všetkých. A teraz posiela Ducha Svätého, aby nám pripomenul prístup k nemu, k Otcovi, a toto otcovstvo, tento bratský postoj miernosti, láskavosti a pokoja.

Prosme Ducha Svätého, aby nám vždy a stále pripomínal tento prístup k Otcovi, nech nám pripomenie, že máme Otca, a nech tejto civilizácii, ktorá má silný pocit osirelosti, dá milosť znovuobjaviť Otca - Otca, ktorý dáva zmysel celému životu a ktorý robí z ľudí jednu rodinu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Modlitba duchovného prijímania

V závere liturgie Svätý Otec pozval veriacich k duchovnému svätému prijímaniu prostredníctvom modlitby:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

Slávenie uzavrela krátka adorácia s eucharistickým požehnaním.

-zk, jb-