Pápež kázal o sv. Jozefovi, modlil sa za tvorcov ozdôb zo Slovenska

Štyri vianočné gule, ktoré dnes zdobili priestor pri oltári, vytvorili hendikepované deti a ich rodičia v košickom centre Liberta, deti a mladí dospelí v Detskom domove Turzovka, ľudia bez domova v bratislavskom centre Resoty Antona Srholca a žiaci základnej školy v Spišskom Hrhove, do ktorej chodia aj rómske deti. Umelecké predmety dostali svoje miesto na vankúši vedľa adventného venca pred oltárom, na ktorom Svätý Otec slávi svätú omšu denne o 7. hodine ráno.

Rodičovská múdrosť

Vo Svätom písme poznáme Jozefa ako „spravodlivého muža, ktorý dodržiaval Zákon, robotníka, pokorného, zamilovaného do Márie“. V prvej chvíli tvárou v tvár nedorozumeniu „uprednostňuje stiahnuť sa bokom“, „Boh mu však potom zjavuje jeho poslanie“. A tak Jozef prijíma svoju úlohu, svoju rolu a sprevádza rast Božieho Syna „v tichosti, bez súdenia,

 bez ohovárania a bez klebiet“.

„Pomáhať rásť, rozvíjať sa. Takto hľadal miesto, aby sa dieťa narodilo. Staral sa oň, pomáhal mu rásť, učil ho remeslu, je tu mnoho vecí... V tichosti. Nikdy si syna neuzurpoval ako svoje vlastníctvo: nechal ho rásť v tichosti. Nechať rásť – toto slovo by nám mohlo veľmi pomôcť, nám, ktorí od prirodzenosti chceme strkať nos do všetkého, a predovšetkým do života druhých. „Prečo robí toto? A prečo tamto?“ A začínajú klebetiť, vravieť... – On však necháva rásť. Chráni. Pomáha, avšak v tichosti.“

Svätý Otec ďalej spomenul múdry postoj mnohých rodičov – schopnosť čakať, bez toho, aby dieťa rýchlo okríkli, aj keď urobilo chybu. Je nevyhnutné vedieť čakať prv ako povieme slovo schopné dať rásť. Čakať v tichosti, tak ako to robí Boh so svojimi deťmi, s ktorými má veľkú trpezlivosť.

Muž snov

Petrov nástupca následne vysvetlil, že sv. Jozef bol mužom konkrétnosti, avšak mal otvorené srdce, bol „mužom snov“, nie však „rojkom“.

„Sen je privilegovaným miestom pre hľadanie pravdy, pretože tam sa jej nebránime. Sny jednoducho prichádzajú. A Boh hovorí aj v snoch. Nie vždy, pretože zvyčajne je to naše

 podvedomie, ktoré sa nám vybavuje, avšak Boh si toľkokrát zvolil prehovoriť v snoch. Urobil tak mnohokrát, v Biblii to vidieť, či nie? V snoch. Nuž Jozef bol mužom snov, nebol však nijaký rojko. Nebol vo fantáziách. Byť rojkom je niečo iné: je ním ten, ktorý sa so svojou vierou pohybuje v oblakoch a nemá nohy na zemi. Jozef mal nohy na zemi. Bol však otvorený.“

Nestratiť chuť snívať

Pápež František napokon veriacich vyzval, aby nestratili schopnosť snívať, schopnosť otvoriť sa pre zajtrajšok s dôverou, aj napriek ťažkostiam, ktoré sa môžu objaviť.

„Nestratiť schopnosť snívať o budúcnosti – každý z nás. Každý z nás máme snívať o našej rodine, o našich deťoch, rodičoch. Pozerať sa na to, ako by som chcel, aby sa uberal ich život. Aj kňazi: snívať o našich veriacich, čo by sme pre nich chceli. Snívať tak, ako snívajú mladí, ktorí sú v snívaní takpovediac „drzí“ a tam nachádzajú cestu. Nestraťme schopnosť snívať, pretože snívať znamená otvárať dvere pre budúcnosť. Priniesť plody v budúcnosti.“

Svätý Otec zrekapituloval dnešný biblický odkaz adventnej liturgie aj v odkaze cez sociálnu sieť Twitter:

„Buďme ako sv. Jozef: muž snov, avšak nie rojko; muž ticha, pretože rešpektuje Boží plán.“

-zk, jb-