Božia láska sa v Ježišovi stáva slzou, plačom nežnosti

V rannej homílii vychádzal z prvého liturgického čítania – z úryvku Listu sv. Pavla Rimanom (Rim 8,31-39), kde apoštol hovorí, že „ani súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč“ nás nedokážu oddeliť od Kristovej lásky.

Pri týchto slovách by sa mohlo zdať, že Pavol si je príliš istý sebou samým, že je tak trochu povýšenecký, konštatoval Svätý Otec. A predsa, ako hovorí apoštol, s láskou Pána „slávne víťazíme“. Svätý Pavol bol víťazom, pretože od chvíle, keď ho Pán povolal na ceste do Damasku, začal chápať Kristovo tajomstvo“.

„Zamiloval sa do Krista“, ovládla ho „mocná láska, veľká“, a nie akási „pletka z telenovely“, povedal pápež. Ide tu o lásku serióznu, a to až do takej miery, že Pavol  „cítil, že Pán 

ho vždy sprevádza, v tom peknom i v tom drsnom“.

„Cítil to s láskou. A ja si kladiem otázku: a čo ja? Milujem takto Pána? Vtedy, keď prichádzajú nepekné chvíle, koľkokrát cítime chuť povedať: „Pán ma opustil, už ma viac nemiluje“ a chceli by sme zanechať Pána. No Pavol si bol istý, že Pán ho nikdy neopúšťa. Vo svojom vlastnom živote porozumel Kristovej láske. Toto je cesta, ktorú nám ukazuje Pavol: cesta lásky, vždy, v dobrom i zlom. A stále smerom vpred. Toto je tá Pavlova veľkosť.“

Láska Krista je tak veľká, že „sa nedá opísať“, skonštatoval Svätý Otec:

„To jeho Otec poslal, aby nás zachránil. A urobil to s láskou, dal za mňa život. Neexistuje väčšia láska, než darovať za druhého život. Pomyslime napríklad na mamu, na lásku mamy, ktorá dáva život pre svoje dieťa, vždy ho sprevádza životom, v ťažkých chvíľach, no toto je ešte stále málo... Je to láska, ktorá je nám nablízku, Ježišova láska nie je abstraktná, je láskou vzťahu ja a ty, ja-ty, každý z nás, s menom a priezviskom.“

Aj úryvok z Lukášovho evanjelia (Lk 13,31-35) ukazuje „niečo z Ježišovej konkrétnej lásky“. Hovoriac o Jeruzaleme Ježiš spomína, že sa trikrát snažil zhromaždiť jeho deti, „ako sliepka svoje kuriatka pod krídla“, no nechceli. A tak Ježiš plače.

„Láska Krista vedie k plaču, k plaču pre každého z nás. Koľká neha je v tomto výraze. Ježiš mohol odsúdiť Jeruzalem, mohol povedať nepekné veci... A on narieka, že sa nenechá milovať tak, ako kuriatka kvočkou. Táto neha Božej lásky v Ježišovi... A Pavol toto pochopil. Ak nedospejeme k tomu, že budeme cítiť, chápať nehu Božej lásky v Ježišovi ku každému z nás, nikdy, nikdy nebudeme môcť pochopiť, čo je Kristova láska.

Je to takáto láska, ktorá vždy čaká, je trpezlivá, láska, ktorá hrá s Judášom až do poslednej karty: „Priateľu“, poskytuje mu východisko až do poslednej chvíle. Aj pri veľkých hriešnikoch, až do konca ich miluje s takouto nehou. Neviem, či myslíme na Ježiša takéhoto nežného, na Ježiša, ktorý plače, tak ako plakal pred hrobom Lazára, tak ako plače tu, hľadiac na Jeruzalem.“

Pápež František veriacich vyzval položiť si otázku: Plače Ježiš aj pre nás? On toľko obetoval, zatiaľ čo my si častokrát volíme ísť „inou cestou“. Božia láska „sa v Ježišovi stáva slzou, plačom, plačom nežnosti“, vysvetlil pápež a dodal: Preto sa sv. Pavol „zamiloval do Krista a nič ho od neho nemohlo odlúčiť“.

-zk, jb-