Ranná homília: Niet pokory bez pokorovania

Svätý Otec v homílii uvažoval o liturgickom čítaní z Markovho evanjelia o smrti Jána Krstiteľa (Mk 6, 14-29). Boh Jána poslal, aby „ukázal cestu“ – Ježišovu cestu. Ako 

„posledný z prorokov“ mal milosť, že mohol povedať: „Toto je Mesiáš“, pripomenul pápež:

„Prácou Jána Krstiteľa nebola ani tak kázať, že príde Ježiš a pripravovať ľud, ale vydať svedectvo o Ježišovi Kristovi, a to vlastným životom. A zároveň vydať svedectvo o ceste, ktorú si zvolil Boh pre našu spásu: o ceste pokorovania. Sv. Pavol to jasne vyjadruje vo svojom liste Filipanom: „Ježiš sám sa zriekol seba samého, uponížil sa až na smrť, na smrť na kríži“. A táto  smrť na kríži, táto cesta uponíženia sa, pokorenia sa, je aj našou cestou, cesta, ktorú Boh ukazuje kresťanom, aby napredovali“.

Svätý Otec pripomenul, že ako Ján, tak aj Ježiš mali „pokušenie k márnosti a pýche“: „Ježiš na púšti s diablom, po pôste“, Ján pred zákonníkmi, ktorí sa ho pýtali, či je Mesiášom. Mohol im odpovedať, že je „jeho vyslancom“, a predsa „pokoril sám seba“. Obaja „mali autoritu pred ľuďmi“, ich kázanie „malo váhu“. Obaja poznali „chvíle poníženia“, istý druh „ľudskej a duchovnej depresie“, uviedol pápež František s vysvetlením: u Ježiša to bolo v Olivovej záhrade a u Jána vo väzení, kde ho „hrýzli pochybnosti“, či je Ježiš naozaj Mesiášom.

Obaja „končia tým najpokorujúcejším spôsobom“, vysvetlil pápež: Ježiš smrťou na kríži, „smrťou tých najpodlejších zločincov, ktorá je hrozivá z fyzického i morálneho hľadiska – bol obnažený pred ľuďmi i pred svojou matkou“. Ján Krstiteľ bol „sťatý strážou vo väzení“ na nariadenie kráľa „oslabeného neresťami“, „skazeného rozmarom jednej tanečnice a nenávisťou jednej cudzoložnice“ – skonštatoval pápež František odvolávajúc sa na Herodiadu a jej dcéru.

„Prorok, veľký prorok, najväčší človek narodený zo ženy – takto ho označuje Ježiš – a Boží Syn si vybrali cestu pokorovania. Je to cesta, ktorú nám ukazujú, a ktorú my, kresťania, máme nasledovať. Veď v blahoslavenstvách sa zdôrazňuje, že našou cestou je cesta pokory.“

Nedá sa byť „pokornými bez pokorovania“, zdôraznil Svätý Otec a  kresťanov pozval poučiť sa z dnešného „posolstva“ Božieho slova:

„Keď sa  snažíme ukázať sa – v Cirkvi, v komunite –, aby sme získali nejakú pozíciu či niečo iné, to je cesta sveta, je to svetská cesta, a nie tá Ježišova. A aj duchovným pastierom sa môže prihodiť toto pokušenie šplhúnstva: „Toto je nespravodlivosť, toto je pokorenie, nemôžem to tolerovať“. Ak však duchovný pastier nejde po tejto ceste, nie je Ježišovým učeníkom: je šplhúňom oblečeným v taláre. Niet pokory bez poníženia.“

-mh, zk-