Apoštolát je svedectvo a modlitba, aby Otec pritiahol ľudí k Ježišovi

Svätú omšu v priamom prenose Svätý Otec opäť obetoval za situáciu pandémie vo svete. Zvlášť myslel na neznáme obete koronavírusu: „Modlime sa dnes za zosnulých, tých, ktorí zomreli pre pandémiu, a zvlášť za zosnulých takpovediac anonymných. Videli sme fotografie spoločných hrobov, sú mnohí...“

Homíliu pápež František zameral na Ježišove slová z Jánovho evanjelia (Jn 6, 44-51), že nik nemôže prísť k nemu, ak ho nepritiahne Otec. Toto Ježišovo vyjadrenie aplikoval na príbeh z prvého čítania (Sk 8,26-36.38-40) o obrátení etiópskeho správcu, ktorému Boh poslal do cesty Filipa, aby mu zvestoval Ježiša a pokrstil ho.

Podobne Boh koná i dnes cez modlitbu a svedectvo kresťanov, aby pritiahol ľudí k Ježišovi, vysvetlil Svätý Otec: „Naše svedectvo otvára dvere ľuďom a naša modlitba otvára srdce Otcovi, aby pritiahol ľudí.“ Misie a apoštolát spočívajú v modlitbe a svedectve, aby obrátenie vykonal sám Boh.

Štvrtková homília pápeža Františka

„Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec“ (Jn 6,44). Ježiš pripomína, že toto predpovedali aj proroci: „Všetkých bude učiť sám Boh“ (Jn 6,45). Je to Boh, ktorý priťahuje k poznaniu Syna. Bez tohto Ježiša nemožno poznať. Áno, možno ho  študovať, aj študovať Bibliu, aj poznať ako sa narodil, čo konal: toto áno. Ale poznať ho zvnútra, poznať tajomstvo Krista je iba pre tých, ktorých Otec k tomu pritiahne.

Toto je to, čo sa stalo tomuto správcovi hospodárstva etiópskej kráľovnej. Vidíme, že to bol muž zbožný, a že si urobil čas, pri všetkých svojich záležitostiach, aby sa šiel pokloniť Bohu. Veriaci človek. A vracal sa do vlasti čítajúc proroka Izaiáša (porov. Sk 8,27-28). Pán vzal Filipa, posiela ho na toto miesto a tam mu hovorí: „Choď a pridaj sa k tomu vozu“ (v. 8,29). A on počuje, že správca číta Izaiáša. Priblíži sa a dá mu otázku: „Rozumieš tomu?“ – „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ (v. 31), a opýta sa ho: „O kom to prorok hovorí?“. „Prosím, nasadni na voz“, a počas cesty – neviem ako dlho, myslím si, že aspoň pár hodín – mu Filip vysvetľoval: zvestoval mu Ježiša (porov. v. 36).

Ten nepokoj, ktorý mal ten muž pri čítaní proroka Izaiáša, bol práve ten od Otca, ktorý ho priťahoval k Ježišovi (porov. Jn 6,44): pripravil ho, priviedol ho z Etiópie do Jeruzalema, aby sa poklonil Bohu, a potom mu týmto čítaním pripravil srdce na odhalenie Ježiša, až do tej miery, že len čo zbadá vodu, povie: „Môžem byť pokrstený?“ (porov. v. 36). A uverí.

A toto – že nik nemôže poznať Ježiša bez pritiahnutia Otcom (porov. v. 44) – toto platí pre náš apoštolát, pre naše apoštolské povolanie ako kresťania. Myslím aj na misie. „Čo ideš robiť na misie?“ – „Idem obrátiť ľudí“ – „Ale zastav sa, ty nikoho neobrátiš! Bude to Otec, ktorý pritiahne ich srdcia, aby spoznali Ježiša“.

Ísť na misie je dávať svedectvo vlastnej viery; bez svedectva neurobíš nič. Ísť na misie – a klobúk dolu pred misionármi! – neznamená robiť veľkolepé stavby, veci... a zostať pri tom. Nie: stavby musia byť svedectvom. Môžeš postaviť nemocnicu, školu vysokej kvality, s veľkým rozvojom, ale ak takáto štruktúra je bez kresťanského svedectva, tvoja práca tam nebude prácou svedectva, prácou opravdivého ohlasovania Ježiša: bude to dobročinná spoločnosť, veľmi dobrá – veľmi dobrá! – ale nič viac.

Ak chcem ísť na misie, a hovorím to vôbec, ak chcem ísť do apoštolátu, musím ísť s tou disponovanosťou, že Otec pritiahne ľudí k Ježišovi, a toto koná svedectvo. Sám Ježiš to hovorí Petrovi, keď vyznal, že On je Mesiáš: „Si šťastný, Šimon Peter, pretože ti to vyjavil Otec“ (porov. Mt 16,17). Je to Otec, ktorý priťahuje, a priťahuje aj cez naše svedectvo. „Ja spravím mnohé diela, tu i na iných miestach, vzdelávacie aj ďalšie iné...“ Ale bez svedectva sú to síce veci dobré, ale nie sú ohlasovaním Evanjelia, nie sú to tie miesta, ktoré by dávali možnosť, aby „Otec priťahoval k poznaniu Ježiša“ (porov. Jn 6,44). Práca a svedectvo.

„Ale ako to môžem spraviť, aby sa Pán postaral o pritiahnutie týchto ľudí?“ Modlitbou. A toto je tá modlitba za misie: modliť sa, aby Otec pritiahol ľudí k Ježišovi (prov. Jn 6,44). Svedectvo a modlitba idú pospolu. Bez svedectva a modlitby sa nedá robiť apoštolské kázanie, nedá sa robiť ohlasovanie. Urobíš peknú morálnu kázeň, urobíš veľa dobrých vecí, všetky dobré. Ale Otec nebude mať možnosť pritiahnuť ľudí k Ježišovi.

A toto je ten stredobod: toto je centrom nášho apoštolátu, aby Otec mohol priťahovať ľudí k Ježišovi. Naše svedectvo otvára dvere ľuďom a naša modlitba otvára srdce Otcovi, aby pritiahol ľudí. Svedectvo a modlitba. A toto neplatí iba pre misie, ale aj pre našu prácu ako kresťanov. Naozaj dávam svedectvo kresťanským životom, mojím štýlom života?

Modlím sa, aby Otec pritiahol ľudí k Ježišovi?

Toto je to veľké pravidlo pre náš apoštolát, všade, a špeciálnym spôsobom pre misie. Ísť na misie nie je robiť prozelytizmus. Raz ... jedna pani – dobrá, bolo vidieť, že má dobrú vôľu – prišla za mnou s dvoma školákmi, chlapcom a dievčaťom, a povedala mi: „Tento chlapec, otče, bol protestantom a konvertoval: ja som ho presvedčila. A toto dievča bolo...“ – tuším animistkou, neviem už čo mi povedala –, „a obrátila som ju“. A bola to dobrá pani, dobrá, ale zmýlila sa. Ja som trochu stratil trpezlivosť a povedal som: „Ale počúvaj, ty si nikoho neobrátila: bol to Boh, čo sa dotkol sŕdc tých ľudí. A nezabudni: svedectvo áno, prozelytizmus nie“.

Prosme Pána o milosť, aby sme prežívali našu prácu so svedectvom a modlitbou, tak aby On, Otec, mohol priťahovať ľudí k Ježišovi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Duchovné sväté prijímanie s eucharistickým požehnaním

Pred vystavením monštrancie s Eucharistiou pápež František pozval veriacich účastných na slávení cez televízny alebo internetový prenos, aby prijali Ježiša duchovne:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

-mh, jb-