Ježiš školí duchovných pastierov: Byť veľkými blízkosťou Bohu i ľuďom

V úvode svätej omše vysielanej v priamom z kaplnky Domu sv. Marty vyslovil pápež František nasledovný úmysel:

„Modlime sa dnes za učiteľov, ktorí musia veľa pracovať, aby zabezpečili vyučovanie cez internet a inými mediálnymi formami, a modlime sa aj za študentov, ktorí musia robiť skúšky spôsobom, na ktorý nie sú zvyknutí. Sprevádzajme ich modlitbou.“

Na vyučovanie a skúšanie sa vzťahovala aj homília Svätého Otca. Komentujúc evanjelium z Jánovej 6. kapitoly o rozmnožení chleba zástupu ľudí (Jn 6,1-15) pápež František ukázal Ježišov pedagogický prístup, akým učí apoštolov o vlastnostiach dobrého pastiera. To, čo Ježiš ukazuje apoštolom a čím ich skúša, platí aj pre dnešných duchovných pastierov Cirkvi, aby sa nebáli byť nablízku Božiemu ľudu.

Plné znenie homílie Svätého Otca

Táto veta tohto úryvku nás necháva premýšľať: „Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí“ (Jn 6,6). Ježiš to už mal na mysli, keď povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ (Jn 6,5). Avšak povedal to, aby ho skúšal. On už vedel. Tu je vidieť Ježišov prístup k apoštolom. Neustále ich skúšal, aby ich učil. A keď to, čo mali urobiť, bolo nad ich možnosti, zastavil ich a učil ich.

Evanjelium je plné takýchto Ježišových prejavov, aby dal dozrieť apoštolom k tomu, aby sa stali pastiermi Božieho ľudu, v tomto prípade biskupmi, pastiermi Božieho ľudu. A jedna z vecí, ktorú Ježiš najviac miloval, bolo byť so zástupom ľudí, pretože toto je symbol univerzálnosti vykúpenia. A jedna z vecí, ktorá sa apoštolom až tak nepáčila, bol zástup ľudí. Im sa totiž páčilo byť pri Pánovi, počúvať ho, počúvať všetko to, čo Pán hovoril.

V ten deň sa vybrali na to miesto, aby mali deň odpočinku – tak hovoria ďalšie verzie iných evanjelií, pretože všetky štyri o tom hovoria ... možno boli dve rozmnoženia chlebov – vracali sa z misie a Pán povedal: „Poďme si trochu odpočinúť“ (porov. Mk 6,31). A išli tam.

Ľudia si všimli, kam po mori smerujú, prešli tam po brehu a čakali ich tam. A učeníci neboli radi, pretože ľudia im pokazili „sviatočný deň“, nemohli ho takto sláviť s Pánom. Napriek všetkému Ježiš začal učiť, oni počúvali, potom medzi sebou rozprávali... a prešli hodiny a hodiny, Ježiš rozprával a ľudia boli šťastní.

A oni si vraveli: „Je po našej oslave, náš oddych je zničený“. Ale Pán vyhľadával blízkosť ľudí a snažil sa formovať srdce pastierov k blízkosti Božiemu ľudu, aby mu slúžili. A oni, dá sa to pochopiť, cítili sa byť vyvolenými a tak trochu privilegovaným kruhom, privilegovanou vrstvou, určitou „aristokraciou“, takpovediac, blízkymi Pánovi.

A koľkokrát Pán reagoval skutkom, aby ich usmernil. Napríklad spomeňme si na situáciu s deťmi. Učeníci Pána chránili: „Nie, nepúšťajme k nemu deti, čo obťažujú, vyrušujú... Nech sa držia pri rodičoch“. A Ježiš? „Nechajte deti prichádzať ku mne!“ (porov. Mk 10,13-16). A oni nechápali. Potom pochopili.

A myslím aj na cestu do Jericha, na toho, čo kričal: „Ježiš, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ (Lk 18,38). A oni na to: „Však mlč, nech prejde Pán, nevyrušuj ho“. A Ježiš hovorí: „Kto je to tam? Priveďte ho“ (porov. Lk 18,35-43). Opäť reaguje Pán. A takto ich Ježiš učil blízkosti Božiemu ľudu.

Je pravda, že Boží ľud zmáha pastiera, unaví ho: ak je to dobrý pastier, veci sa množia, pretože ľudia za dobrým pastierom neustále prichádzajú, raz z takého, raz z onakého dôvodu. Raz jeden veľký farár v jednej jednoduchej, chudobnej štvrti v mojej diecéze, mal faru takú ako bežný dom, ako ostatné domy, a ľudia klopali na dvere, alebo na okno, v akúkoľvek hodinu... A raz mi vravel: „Mal som chuť zamurovať dvere a okná, aby ma nechali odpočinúť si“. Nuž uvedomoval si, že je pastierom a musí byť s ľuďmi!

A Ježiš formuje, učí učeníkov, apoštolov tomuto pastierskemu prístupu, ktorým je blízkosť Božiemu ľudu. A Boží ľud vyčerpáva, pretože vždy od nás žiada konkrétne veci, vždy ťa prosí o niečo konkrétne, možno pomýlené, ale prosí ťa o niečo konkrétne. A pastier sa musí týmto veciam venovať.

Vo verzii tejto udalosti u iných evanjelistov sa poukazuje, že prešli hodiny a ľuďom bolo treba odísť, pretože sa začalo stmievať... a hovoria takto: „Rozpusť ľud, aby šiel a kúpili si niečo najesť“, práve keď nastúpil súmrak, začínala tma (porov. Lk 9,12-13).

Ale čo mali na mysli? Spraviť si aspoň malú oslavu medzi sebou, tento egoizmus nie zlý, ale pochopiteľný: byť s pastierom, byť s Ježišom, ktorý je tým veľkým pastierom. A Ježiš odpovedá, aby ich skúšal: „Vy im dajte jesť“ (porov. v. 13).

A toto je to, čo Ježiš hovorí dnes všetkým pastierom: „Vy im dajte jesť.“ - „Sú v úzkostiach? Dajte im útechu! Sú zblúdení? Vy im ukážte cestu ako sa z toho dostať! Pochybili? Pomôžte im vyriešiť tie problémy! Vy im dajte...“ - A chudák apoštol sa cíti, že musí dávať, dávať, dávať, ale od koho bude prijímať?

Ježiš nás učí: od toho istého, od ktorého prijímal on. Po tejto udalosti sa odoberá od apoštolov a ide sa modliť; ide za Otcom, k modlitbe. Táto dvojitá blízkosť pastiera je tým, čo sa Ježiš snaží dať apoštolom pochopiť, aby sa stali veľkými pastiermi.

Ale mnohokrát sa zástup mýli, a tu sa zmýlil, či nie? «Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám» (Jn 6,14-15). Možno, evanjelium to nehovorí, ale niekto z apoštolov mu azda povedal: „Nuž Pane, využime to a chopme sa moci“. 

Ďalšie pokušenie, a Ježiš im ukazuje, že toto nie je cesta.

Moc pastiera je služba, nemá inú moc; a ak pochybí prijatím inej moci, zničí svoje povolanie a stáva sa, dajme tomu, správcom pastoračných záležitostí, ale nie pastierom. Nie štruktúra tvorí pastoráciu; srdce pastiera je tým, čo tvorí pastoráciu. Srdce pastiera je to, čomu nás Ježiš teraz učí.

Prosme dnes Pána za pastierov Cirkvi, aby k nim Pán stále hovoril, pretože ich veľmi miluje: nech k nám stále hovorí, povie nám ako sa veci majú, nech nám vysvetľuje a predovšetkým nech nás učí nemať strach z Božieho ľudu, nebáť sa byť mu blízkymi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Duchovné sväté prijímanie s eucharistickým požehnaním

Pred vystavením monštrancie s Eucharistiou pápež František pozval veriacich účastných na slávení cez televízny alebo internetový prenos, aby prijali Ježiša duchovne:

„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“

-mh, jb-