Smelosť a rýdzosť opravdivého kresťana - homília na Veľkonočnú sobotu

Svätý Otec začal slávenie týmito slovami: „Včera som dostal list od jednej rehoľnej sestry, ktorá pracuje ako tlmočníčka do posunkovej reči pre nepočujúcich. Porozprávala mi o veľmi ťažkej práci, ktorú majú zdravotníci, sestry a lekári, s hendikepovanými pacientmi, ktorí ochoreli na Covid-19. Modlime sa za tých, ktorí sú vždy v službe týmto „inak obdareným“ ľuďom, ktorí však nemajú všetky tie schopnosti, ako my.“

Vstupná antifóna zaznela slovami žalmu: «Pán vyviedol svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním, aleluja». V homílii Svätý Otec komentoval liturgické čítania. V úryvku zo Skutkov apoštolov (4,13-21) veľkňazi a zákonníci zakazujú Petrovi a Jánovi učiť v Ježišovom mene. Obaja však smelo vravia: «...Nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli».

Aj Peter, ktorý predtým zbabelo zaprel Pána, hlása teraz s odvahou a slobodou. Smelosť je typickou, ale aj nepostrádateľnou črtou kresťana, vysvetlil pápež:

„Smelosť, odvaha, parézia, to je dar, milosť, ktorú dáva Duch Svätý v deň Turíc.“ Toto je „znamením opravdivého kresťana: je odvážny, hovorí celú pravdu, pretože je rýdzi“.

Svätý Otec spomenul aj úryvok zo záveru Markovho evanjelia (16,9-15), kde Ježiš najprv učeníkom vyčíta tvrdosť srdca, a nakoniec ich posiela do celého sveta hlásať Evanjelium všetkému stvoreniu. Kresťania hlásajú s odvahou, to však neznamená nerozvážnosť, zdôraznil pápež František.

Svätý Otec pripomenul, že zajtra, v Nedeľu Božieho milosrdenstva, bude sláviť svätú omšu o 11.00 v rímskom Kostole Ducha Svätého. Pravidelné ranné sväté omše z Domu sv. Marty o 7. hodine budú potom opäť pokračovať od pondelka.

Plné znenie homílie pápeža Františka

Veľkňazi, starší, zákonníci, vidiac týchto mužov a smelosť, s akou hovorili a vediac, že to boli ľudia bez vzdelania, možno nevedeli ani písať, veľmi sa čudovali. Nechápali: „Je to niečo, čo nedokážeme pochopiť, akože sú títo ľudia takí odvážni, že majú takú smelosť“ (porov. Sk 4,13).

Toto slovo je veľmi dôležitým slovom, ktoré je typické pre kresťanských kazateľov, a to aj v knihe Skutkov apoštolov: smelosť. Odvaha. Znamená to povedať všetko na rovinu. Hovoriť jasne. Pochádza z gréckeho koreňa „povedať všetko“ a aj my mnohokrát používame toto slovo, práve to grécke slovo, aby sme to vyjadrili: parézia, smelosť, odvaha. Videli v nich túto smelosť, túto odvahu, túto paréziu, a nechápali.

Smelosť. Tá odvaha a smelosť, s akou prví apoštoli kázali... Napríklad kniha Skutkov apoštolov je toho plná: hovorí, že Pavol a Barnabáš sa so smelosťou snažili židom vysvetliť Ježišovo tajomstvo a smelo hlásali Evanjelium (porov. Sk 13,46).

Je tu však jeden verš v Liste Hebrejom, ktorý sa mne veľmi páči, keď si autor listu uvedomí, že v komunite ide niečo dolu vodou, že sa niečo vytráca, že je tam isté ochabnutie, že títo kresťania sa stávajú vlažnými. A hovorí toto - nepamätám si presne citát -, hovorí toto: „Rozpomeňte sa na prvé dni, keď ste znášali veľký a tvrdý boj: neodhadzujte teraz vašu smelosť“ (porov. Hebr 10,32-35).

Vzchop sa, znovu naber smelosť, kresťanskú odvahu ísť vpred. Nemôžeme byť kresťanmi bez toho, aby sa dostavila táto smelosť: ak sa nedostavuje, nie si dobrý kresťan. Ak nemáš odvahu, ak pre to, aby si vysvetlil svoj postoj skĺzaš do ideológií či kazuistických vysvetlení, chýba ti tá smelosť, chýba ti ten kresťanský štýl, sloboda hovoriť, povedať všetko. Odvaha.

A potom, vidíme, že veľkňazi, starší a zákonníci sú obeťami. Sú obeťami tejto smelosti, pretože ich dostáva do úzkych: nevedia čo robiť. Uvedomujúc si, že to boli «ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať» (Sk 4,13-14). Namiesto toho, aby prijali pravdu tak, ako ju videli, mali až tak uzavreté srdce, že hľadali cestu diplomacie, cestu kompromisu: „Trochu ich vystrašme, povieme im, že budú potrestaní a uvidíme, či tak stíchnu“ (porov. Sk 4,16-17).

Skutočne, sú uvedení do úzkych práve smelosťou: nepoznali východiska. Neprišlo im však na um povedať: „Nebude to len pravda?“ Srdce už bolo uzavreté, bolo tvrdé: bolo skazené. Toto je jedna z drám: sila Ducha Svätého, ktorá sa prejavuje v tejto smelosti hlásania, v tomto bláznovstve hlásania, nemôže vstúpiť do skazených sŕdc. Preto, buďme opatrní: hriešnici, to áno, ale skazenými nikdy. A nedôjdime k tejto skazenosti, ktorá má množstvo spôsobov ako sa prejaví...

Boli však v úzkych a nevedeli čo povedať. A nakoniec našli kompromis: „Povyhrážajme sa im trochu, postrašme ich“. A znovu si ich predvolali a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. „Uzavrime mier: vy pôjdete v pokoji, no nebudete hovoriť v Ježišovom mene, ani učiť“ (porov. Sk 4,18).

Petra sme už poznali: nebol to rodený hrdina. Bol zbabelcom, zaprel Ježiša. Čo sa však teraz stalo? Odpovedajú: «Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli“ (Sk 4,19-20). Ale skade berie odvahu tento zbabelec, ktorý zaprel Pána? Čo sa udialo v srdci tohto muža?

Dar Ducha Svätého: smelosť, odvaha, parézia, to je dar, milosť, ktorú dáva Duch Svätý v deň Turíc. Práve po tom, ako prijali Ducha Svätého, išli hlásať: s trochou odvahy, bola to pre nich nová vec. Toto je koherentnosť, rýdzosť, znamenie kresťana, skutočného kresťana: je odvážny, hovorí celú pravdu, pretože je rýdzi.

Je to táto rýdzosť, ku ktorej volá Pán pri vyslaní; po tomto súhrne, ktorý robí Marek v Evanjeliu: ráno vzkriesený – je to syntéza zmŕtvychvstania – im «vyčítal neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného» (Mk 16,14). Avšak so silou Ducha Svätého – to je ten Ježišov pozdrav: „Prijmite Ducha Svätého“ –, a povedal im: «Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu» (Mk 4,15).

Choďte s odvahou, choďte smelo, nemajte strach. A vrátim sa k tomu veršu z Listu Hebrejom: „neodhadzujte vašu smelosť, neodhadzujte tento dar Ducha Svätého“ (porov. Hebr 10,35). Misia sa rodí práve tu, z tohto daru,

ktorý nás robí odvážnymi, smelými v ohlasovaní Slova.

Nech nám Pán vždy pomôže, aby sme boli takí: odvážni. To neznamená byť nerozvážnymi, vôbec nie. Odvážni. Kresťanská odvaha je vždy rozvážna, je to však odvaha.

Modlitba duchovného prijímania

Svätú omšu opäť ukončila krátka adorácia vystavenej Najsvätejšej sviatosti oltárnej a eucharistické požehnanie. Pre veriacich sledujúcich priamy prenos svätej omše pápež vyslovil modlitbu duchovného svätého prijímania:

„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa.“

-zk, jb-